NÁMESTOVO. Víchrica na Bielej Orave zložila na zem len v štátnych lesoch viac státisíce kubíkov dreva. Kalamita postihla nielen štátne, ale aj urbárske a súkromné lesy na Pilsku, Babej hore, v Oravskej Polhore, Rabčiciach, Oravskej Lesnej a Mutnom. Vvíchrica zanechala stopy aj na ľudských obydliach, priemyselných objektoch a komunikáciách. Písal sa 19. november 2004.
Doliny boli nedostupné
Podľa údajov Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne padlo živlu na Orave za obeť viac ako 200 000 kubíkov drevnej hmoty.
„Len v Námestovskom okrese prišli Lesy SR v priebehu troch hodín o trojročnú ťažbu," povedal nám po niekoľkých dňoch vtedajší riaditeľ Lesov SR, OZ Námestovo Jozef Herud. V Oravskej Polhore, kde bola situácia najhoršia, ležal lesný porast na celých plochách. Prístup k drevu bol len veľmi ťažký, pretože počas kalamita a po nej nielenže poriadne nasnežilo, ale situáciu sťažovala i nezamrznutá a podmáčaná pôda, do hory sa s mechanizáciou ísť nedalo.
Na Slanej Vode padali nielen stromy, ale aj betónové stĺpy.
Na množstvo rýchlo, na lykožrúta pomaly
Už koncom marca 2006 si lesníci v Námestove mohli vydýchnuť - v štátnych lesoch na celej Orave odstránili cca 240 000 m3 dreva z veternej kalamity. Okolo 75 % dreva v tom čase už bola predaná ako kvalitná guľatina na výrobu reziva. Časť polomového dreva sa postupne ešte v priebehu toho istého roka dopredala. Časť tržby za predané drevo lesný závod investoval do obnovy lesa. Už v roku 2005 lesníci zalesnili 75 ha vyčistených plôch, čo bolo približne 30 % z celkovej kalamitnej plochy. V roku 2006 sa na dočistené plochy vysadilo približne trištvrte milióna sadeníc. Pri čistení lesa od konárov lesníkom pomohli aj ľudia z okolitých dedín, ktorí si takto mohli pripraviť palivové drevo.
„Kalamita sa spracovala načas a všetky ňou spôsobené holiny sú dnes už zalesnené," hovorí súčasný riaditeľ Lesov SR, OZ Námestovo Jozef Šálka. „To obrovské množstvo dreva sa spracovalo dosť rýchlo, no na lykožrúta to bolo pomaly. Zatiaľ, čo sme sa sústredili na spracovanie extrémnej kalamity, v niektorých iných lokalitách „vypukli" chrobačiare a z nich sa začali rojiť lykožrúty. Dnes to už máme, dá sa povedať, pod kontrolou. Vďačíme za to kombinácii viacerých druhov zbraní voči podkôrnemu hmyzu, aj keď niektoré spôsoby nám poniektorí vyčítali. Dnes vieme, že postreky a entomopatogénna huba nám naozaj pomohli."
Smrekové "plantáže" sa zmenia
Zaujímalo nás, aké druhy drevín rastú na kalamitných plochách po piatich rokoch.
„V žiadnom prípade sa plochy nemohli znova vysádzať znova smrekovou monokultúrou," hovorí Jozef Šálka. „Zvolila sa kombinácia buku, smreka, jedle a iných drevín, napríklad jaseň, smrekovec či jelša. Veľmi dynamickou drevinou je aj osika, už sme našli semenáče a budeme ju vysádzať. Je to rýchlorastúci listnáč, vhodný na celulózu, teda na výrobu papiera. Nálety brezy tiež neodstraňujeme. Chceme, aby tu vznikli lesné porasty dobre odolávajúce vetru aj prívalom snehu. Smrek bude však na Orave vždy dominantný."
V súčasnosti sa v oravských lesoch, ktoré spravuje námestovský závod, ťaží obrovské množstvo dreva. V roku 2008 to bolo 230 000 kubíkov, tento rok by to malo byť 215 000 kubíkov. Z toho 90 % je kalamitné drevo „z dielne" podkôrneho hmyzu a 10 % výchovné zásahy do porastov.
Jozef Šálka však hovorí, že zo získaných tržieb by malo ísť viac peňazí do ochrany lesa: „Spracúvame najmä sústredenú kalamitu, odstraňovanie roztrúsenej je drahé. No ja som presvedčený, že ak chceme les pred lykožrútom zachrániť, nemôžeme za každých okolností hľadieť len na ekonomiku." O tom sa však vraj nerozhoduje v Námestove, ale v Banskej Bystrici.
Víchrici 19. novembra 2004 neodolala ani strech kultúrneho domu v Oravskom Veselom.