ORAVSKÝ PODZÁMOK, ORAVSKÁ POLHORA. Už v praveku kládli lovci ulovenú zver na pravý bok, aby sa ostatným pochválili presným zásahom, kým ešte z rany trčal šíp. Zvieraťu priznávali právo posledného hryzu - aby sa mu uvoľnili dýchacie cesty. Na ranu dávali vzápätí zelenú vetvičku, aby si uctili ducha zvieraťa - a chránili ranu pred dotieravým hmyzom. Takto by sme mohli pokračovať spomínajúc všetky zvyky a rituály poľovníkov, do jedného majú korene v pradávnych či menej dávnych časoch. Až na jeden. Posvätenie štandardy poľovníckeho združenia (PZ) priniesli na Oravu poľovníci z PZ Oravská Polhora ako prví len pred pár dňami - vo svätohubertský prvý novembrový víkend.
Prvá na Orave, druhá na Slovensku
Hradná pani, ktorú zastúpila v rytierskej sále riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková, uložila do hradného archívu oficiálny dokument o posvätení prvej zástavy PZ na Orave vôbec. Jediný podobný symbol, prvý na Slovensku, majú kolegovia polhorských poľovníkov na Kysuciach. Posvätením štandardy v Kaplnke sv. Michala na Oravskom hrade si poľovníci z Oravskej Polhory pripomenuli nielen 15. výročie založenia svojho združenia v súčasnej podobe, ale aj 70. výročie chvíle, keď v revíri Oravskej Polhory dostali právo poľovať aj obyčajní smrteľníci. V rytierskej sále prevzal štandardu z rúk zástupcu Okresnej organizácie PZ Viktora Schnierera predseda polhorského poľovníckeho združenia Jozef Herud. Ten ju zveril do opatery trom zvoleným strážcom zástavy - Martinovi Strnálovi, Pavlovi Cubínekovi a Jánovi Zboňákovi.
Nechýbal ani Zlatý kamzík
Po slávnostnom obrade sa poľovníci vrátili do Oravskej Polhory, kde si viacerí z nich prevzali ocenenia za obetavú prácu pri starostlivosti o zver a revír. Ako povedal predseda PZ: „Všetci vieme, ani poľovníci nie sú všetci rovnakí. Že niektorí z nás sa starajú o les a zver menej, iní túto povinnosť berú ako samozrejmosť a rozdelili si ju na vlastné plecia aj za iných. Niektorí sa starajú o menežovanie práce v revíri a jeho správu, iní o prikrmovanie a ďalšie práce. Za to si určite od nás zaslúžia ocenenie." Hneď potom, čo predseda PZ Jozef Herud a tajomník PZ Anton Kozák rozdali domáce ocenenia, o slovo sa prihlásil predseda Okresnej organizácie PZ František Bolek. Anton Kozák z jeho rúk prevzal bronzovú medailu a Jozef Herud najvyššie poľovnícke ocenenie na Slovensku - medailu Zlatého kamzíka.
Fotogalériu z obradu a slávnosti nájdete tu.
Vychovávajú si aj dorast
„Pred pätnástimi rokmi sme si dali za cieľ skvalitniť starostlivosť o zver a zveľadiť revír vybudovaním krmelcov, solísk, poľovníckych chodníkov a posedov. Podarilo sa, ale očakávané výsledky v kvalitnejších trofejových hodnotách zveri sa nedostavujú," hovorí J. Herud. „Spôsobujú to v posledných rokoch tuhé zimy a znižovanie úživnosti revíru - stále ubúda plôch s poľnohospodársky významnými plodinami. Poľovníci sa však venujú aj ďalším aktivitám, napríklad výcviku poľovných psov či výchove mladých priateľov poľovníctva."
V nedeľu 8. novembra správca farnosti Oravská Polhora vdp. Milan Holik a člen PZ Oravská Polhora Ľudovít Spuchľák odslúžili pre poľovníkov svätohubertovskú omšu, ktorej sa zúčastnili nielen poľovníci, ale aj množstvo hostí a obyvateľov dediny. Počas omše muži v zelenom priniesli pred oltár sv. Hubertovi obetu - uloveného jeleňa na nosidlách vystlaných čečinou.
Revír v Oravskej Polhore sa stále menil
Ako sme sa dozvedeli od predsedu PZ, najstaršie historické záznamy o spôsobe poľovania v katastri Oravskej Polhory sa zachovali od roku 1926 v Mysliveckom pamätníku, ktorý písal až do roku 1937 nadlesný Stahala. V období od roku 1924 - 1930 mal poľovné právo na majetku komposesorátu v prenájme advokát Dr. Hugo Lasslauer zo Žiliny za ročný nájom 2000 korún československých. Nájomca nebol poľovníkom, ale výkon poľovného práva využíval pre zábavu množstva svojich hostí. V roku 1926 boli stavy stálej jelenej zveri 6 - 8 ks, 120 - 140 ks srnčej, diviakov 60 - 70 ks. Vysoké stavy diviakov si poľovníci vysvetľovali tým, že v tejo dobe bolo v lesoch mnoho rúbanísk, ktoré ľudia poľnohospodársky využívali. V roku 1935 sa zväčšil počet zveri jelenej na 40 ks, srnčej na 300 -3 60 ks. U diviakov bol značný úbytok. V týchto rokoch, keď obyvatelia Oravskej Polhory nesmeli poľovať, veľmi sa rozmohlo pytliactvo. V roku 1926 bolo v lese nájdených ukrytých deväť pytliackych pušiek a pri domových prehliadkach zabavené dve pušky.
V roku 1947 poľovné pozemky v Oravskej Polhore (okrem komposesorátu) a v Sihelnom vydražil za prítomnosti okresného horára Tomáša Pšenáka a okresného náčelníka polície za 1000 Kčs ročne kanonik Kecera z Rabče. Od roku 1939 tak mohli v tunajších horách poľovať aj „obyčajní smrteľníci". Každý rok na odpust 2. júla dodali jedného srnca na faru Ján Tarčák z Oravskej Polhory a Ondrej Flanier zo Sihelného, za čo mohli v revíri každý poľovať.
Od roku 1948 vznikol poľovný revír Oravská Polhora - Rabča. Bolo to prvé poľovnícke združenie z občanov Oravskej Polhory a Rabče. O 10 rokov neskôr sa vytvoril nový revír v katastri Oravská Polhora a Rabčice. Od roku 1973 bol schválený poľovný revír na poľovných pozemkoch v katastroch Oravská Polhora, Sihelné a Oravské Veselé a časť poľovných pozemkov siahala až po vrchol Pilska. V tomto revíri lovili poľovníci zo Sihelného, Oravskej Polhory a Oravského Veselého ďalších 19 rokov. V roku 1993 sa odčlenilo z tohto združenia 15 členov a zmenili sa hranice revíru. „Odišlo" Oravské Veselé. PZ malo vtedy 47 členov, prevažne Polhorčanov a Sihelčanov. 19.februára 1995 bolo založené súčasné PZ Oravská Polhora. Stalo sa tak po odčlenení časti poľovného revíru v katastri Sihelné. Týmto dňom sa datuje aj vznik nového poľovného revíru Oravská Polhora o výmere 2700 ha, z toho 791 ha lesa. V súčasnosti má PZ 29 členov, jedného čakateľa na členstvo a šiestich čestných členov. Poľovný revír je rozdelený cestami na tri časti Vysoké, Hrádok a Poľany. V prvých dvoch sa vyskytuje viac srnčia a v Poľanách jelenia zver. Diviaky nie sú stále a je ich pomenej vo všetkých častiach revíru. Medzi veľké šelmy v revíri patrí medveď, vlk a rys. Z kurovitých vtákov je to jariabok.Autor clanku
