ČIMHOVÁ. „Učiteľky materských škôl stále vymýšľajú rôzne veci, týkajúce sa tvorivosti či improvizácie. Pri deťoch musí človek neustále vymýšľať niečo nové," začala rozprávať Terka Lofajová. Popri tom, že je pedagogičkou na plný úväzok, je aj členkou Červeného kríža. Práve tu sa dostala ku skutočne netradičnej záľube. „Tvorí" poranenia figurantov pri cvičeniach zdravotníkov - záchranárov.
Učiteľka maskérkou
K maskérstvu sa Terka dostala úplne náhodou asi pred tromi rokmi. Na škole usporiadali cez Červený kríž kurz prvej pomoci. Na konci sa „červenokrížiarky" učiteliek spýtali, či by si nechceli urobiť aj kurz maskovania, keď sú také šikovné. „Mne sa nápad zapáčil, zobrali sme to. O pár dní k nám prišli dve učiteľky zo zdravotnej školy a ukázali nám, čo a ako. Predtým nám povedali, čo si máme priniesť. Nesmeli nám chýbať napríklad varené kuracie kostičky a ďalšie veci, ktoré sme na maskovanie potrebovali."
„Zdravoťáčky" ukázali učiteľkám všetko, čo pri modelovaní rán potrebujú vedieť. Dali im aj recepty na rôzne maskovacie hmoty, receptúru na výrobu riedkej i hustej krvi. Nič nestálo v ceste, aby si čimhovské učiteľky novú zručnosť samy zdokonaľovali.
Majstrovstvá Európy dopadli dobre
Maskérkami na súťažiach sú zvyčajne zdravotné sestry. Predsa len - sú v centre diania, pri skutočných zásahoch na vlastné oči vidia, ako má konkrétne zranenie vyzerať. V tom mala Terka spočiatku istý hendikep. „Potrebovala som oveľa väčšiu fantáziu než zdravotné sestry. Mala som však oči otvorené, dala som si poradiť. Prvého maskovania - bolo to na majstrovstvách Európy - som sa veru bála. Napokon to dopadlo dobre," rozpráva učiteľka.
Na začiatku bolo ťažké čo len si predstaviť, ako niektoré rany vyrobiť, nieto ich ešte figurantovi namodelovať. Terka Lofajová bola v rozpakoch, keď mala „namodelovať" amputovanú ruku, črepinu v oku či otvorenú zlomeninu. Vždy však našla ľudí, ktorí jej ochotne poradili. „Najťažšie je nebáť sa, pripraviť si dostatok materiálu a skúšať. Existuje síce receptúra na hmotu, na krv, no zvyšok je na tvorivosti maskéra. Treba byť stále v strehu, počúvať, všímať si," radí maskérka. Hoci má takého nezvyčajného koníčka, sama sa necíti byť ničím výnimočná.
Pri infarkte maskuje tvár
Pri každom maskovaní sa Terka naučí niečo nové. „Pred každou akciou dostaneme popis zranenia, podľa neho maskujeme. Nikdy nesmieme zabudnúť, že pod každou ranou musí byť niečo podložené. Pod reznú ranu na ruke, v ktorej je sklo, musí ísť napríklad leukoplast. Po niekoľkých cvičeniach som sa naučila, ako má vyzerať človek po infarkte, ako vyzerá otvorená zlomenina, ako zamaskovať človeka, ktorý zamdlel," hovorí Terka.
Ako nám prezradila, pri infarkte sa maskujú len uši, pery a mimika tváre. Pri popáleninách sa ruka potrie červenou farbou a z gélu sa na rane urobia pľuzgiere. Najzdĺhavejšie a najťažšie je vymodelovanie otvorenej zlomeniny. „Na maskovanie potrebujeme veľmi kvalitné farby, ktoré sú veľmi drahé, sama som ich kúpiť nemohla. Slovenský Červený kríž ich však má a pri akciách nám ich požičiava."
Potravinová hmota
Zamaskovaním hercov pred akciou práca maskérov ani zďaleka nekončí. Počas celej akcie pobehujú po „pľaci" a kontrolujú zranenia. „Hmota na slnku zoschne, takže musíme chodiť za figurantmi a postrekovať im rany vodou alebo vymeniť celé zranenie. Treba to sledovať."
Špeciálnu modelársku hmotu varí Terka Lofajová doma, v obyčajných hrncoch. Keď jej treba „vykúzliť" tmavšiu pokožku, pridá do cesta trochu kakaa. Všetky modelárske hmoty sa robia zásadne z potravinárskych surovín a farbív, najčastejšou surovinou je múka a soľ, kosti trčiace z otvorených zlomenín sú zväčša kuracie. Množstvo cesta závisí od toho, aké sú poranenia, niekedy ho musí Terka uvariť viac, niekedy menej. Ak sa však uvarí dobre a aj dobre zabalí, vydrží dlho, aj dva-tri mesiace.
„Maskovanie trvá tiež podľa toho, aké má figurant poranenia. Najdlhšie trvajú amputácie a otvorené zlomeniny. Človek sa s tým musí pohrať," dodala maskérka.
