NIŽNÁ. Rozhodujúce úlohy plánu roku 1988 boli splnené. V Tesle Orava Nižná, k. p., sa v tom roku vyrobilo cez 462 000 televízorov, čo predstavovalo hrubú hodnotu výroby 3, 6 miliardy Kčs (korún československých). Postup demokratizácie však nebolo možné zastaviť, i keď treba povedať, že práve vďaka hospodárskym úspechom podniku sa tu zmeny rodili zložitejšie.
Riaditeľovi verili
Po zmene názvu fabriky z koncernového podniku na štátny podnik však v roku 1989 muselo dôjsť k voľbe delegátov na nového riaditeľa podniku, ako aj k voľbe 23-člennej Rady pracovného kolektívu, ktorej predsedom sa stal Ing. Július Kolesár a podpredsedom Ing. Vladimír Pribylinec. V máji sa v nižnianskej rotunde zišlo 256 delegátov, ktorí z dvoch kandidátov drvivou väčšinou zvolili za riaditeľa štátneho podniku na ďalších päť rokov dovtedajšieho riaditeľa Ing. Rudolfa Richtera.
Zovrelo to na montáži
Najviac pozornosti sa vtedy vo fabrike venovalo najdôležitejšie hospodárskej úlohe - pripraviť do sériovej výroby nový farebný televízor Tesla Color 428 FS, ktorý v apríli získal na Medzinárodnom veľtrhu spotrebného tovaru v Brne zlatú medailu. Sériová výroba musela začať do konca roka. Nakoniec sa to podarilo. Začiatkom novembra sa však spoločenská situácia vo fabrike začala dramatizovať. Iniciatíva sa zrodila v najväčšom pracovnom kolektíve Tesly Orava - na montáži, kde bolo najviac robotníkov. Už vtedy tu pôsobil štrajkový výbor, ktorý všetko organizoval. Rozhodujúci zlom nastal v pondelok 27. novembra. V prevádzke montáže to začalo vrieť už od rána. Krátko predpoludním sa masa robotníkov v organizovanom sprievode presunula pred spoločenský dom Radar - pridali sa aj ostatní a bolo z toho masové protestné zhromaždenie všetkých pracovníkov fabriky. Organizátorom bol štrajkový výbor vedený Ing. Jánom Homolom. Na improvizovanej tribúne vystúpilo s rôznorodými myšlienkami 24 ľudí, vrátane vtedajších čelných predstaviteľov hospodárskeho, politického a odborového vedenia Tesly.
Pritvrdenie muziky
Štrajkový výbor sa 1. decembra 1989 premenoval na občiansku iniciatívu VPN. Od toho okamihu sa začala vo fabrike „tvrdiť muzika". Vtedajšiemu vedeniu fabriky predkladal VPN písomné požiadavky na uskutočňovanie zmien. Obsah zmien vo veľkej miere korešpondoval s vývojom politickej a spoločenskej situácie v celom Československu. Na základe požiadaviek VPN sa konali diskusie zamestnancov s vedúcimi pracovníkmi na všetkých riadiacich úrovniach. Občianska iniciatíva do konca roka nadobudla charakter nielen fabrický, ale aj celoobecný. Do prebiehajúcich politických a spoločenských zmien sa už zapájali aj inštitúcie a organizácie v obci. V októbri 1990 predsedu Miestneho národného výboru Viktora Tokára po 29 rokoch vystriedal Ing. Jozef Dedinský. K zmenám došlo aj v celej obecnej štruktúre.
Vtedajší riaditeľ Tesly Orava Nižná Rudolf Richter (vpredu v strede) medzi zamestnancami pred hlavnou vrátnicou podniku.
Spreivod štrajkujúcich teslákov sa uberal 27. novembra od podniku k spoločenskému domu Radar.
27. november pred Radarom.
Pre Teslu to bol začiatok konca
Fabrika aj po v revolučných dňoch fungovala na základe predchádzajúcich hospodárskych plánov. Napriek dramatickej situácii a silnejúcemu demokratizačnému procesu sa podarilo úlohy plniť. V roku 1989 sa v Nižnej vyrobilo cez 486 tisíc televízorov, z toho 341 tisíc farebných. Z výrobnej linky Tesla Orava zišiel v tomto roku aj desaťmiliónty televízor vyrobený na Orave.
Enormný politický tlak na vedenie podniku od začiatku roka 1990 vyvrcholil v apríli - o uvoľnenie z funkcie požiadal riaditeľ fabriky Ing. Rudolf Richter. Na začiatku roka ešte na pôde fabriky privítal predsedu Vlády národného porozumenia akademika Milana Čiča. Hneď nato vo veku 61 rokov odišiel do dôchodku. Požiadavka VPN bola nemenná. Okrem iných požiadaviek bola tou najdôležitejšou požiadavka na zmeny v riadiacich funkciách na všetkých stupňoch riadenia. Zrodila sa aj myšlienka nových demokratických volieb do Rady pracujúcich. O post nového riaditeľa podniku sa vo voľbách v apríli 1990 uchádzali traja kandidáti z ktorých víťazne vyšiel Ing. Štefan Stárek.
Pamätníci vedia, že už o rok sa spustil proces viacnásobnej transformácie a neprehľadného tunelovania, ktoré skončilo konkurzom na torzo niekdajšej vlajkovej lode celej Oravy.