Článok pokračuje pod video reklamou
Na sklonku života sú vytrhnutí z prostredia, v ktorom prežili celý život.
TVRDOŠÍN. Babička z Oravského Bieleho Potoka mala cez 80, keď sa obec rozhodla, že ju musí umiestniť do sociálneho zariadenia, kde sa o ňu postarajú. Starenka vlastné deti nemala, bola takmer nevidiaca, pomaly aj imobilná, nemal sa kto o ňu starať. Domov dôchodcov bol teda jedinou možnosťou. Voľné miesto sa však v jej rodnom Tvrdošínskom okrese nájsť nepodarilo, voľno nebolo ani v ďalších oravských zariadeniach. Keďže potrebovala prednostné umiestnenie, uložili ju do Čadce, kde bolo jediné voľné miesto. Po dvoch mesiacoch sa uvoľnilo lôžko v Oravskej Lesnej, preložili ju teda bližšie k domovu. Tam po ďalších dvoch mesiacoch starenka zomrela. Svoje rodisko už nevidela.
V súčasnosti sa umiestňovanie starých ľudí ešte dá riešiť v rámci kraja. Väčšina hornooravských starostov sa však zhodla, že v blízkej budúcnosti to bude oveľa horšie a ľudia budú rozmiestňovaní po celom Slovensku.
Ako to funguje
Žiadosť na zaradenie človeka do sociálneho zariadenia podávajú jeho blízki. K žiadosti je súčasne potrebné priložiť aj lekársky nález. Obec potom vypracuje lekársky posudok a cez svojho alebo zmluvného pracovníka aj sociálny posudok. Na základe nich samospráva rozhoduje o odkázanosti občana na opatrovateľskú, prepravnú alebo odľahčovaciu službu, o odkázanosti na zariadenia pre seniorov, denný stacionár, nocľaháreň alebo nízkoprahové denné centrum. „Ak rozhodneme, že človek je odkázaný na sociálnu službu, poskytneme mu ju vo svojom zariadení, ak takéto máme," približuje Ján Banovčan, starosta Zábiedova a súčasne predseda Združenia miest a obcí hornej Oravy. „V opačnom prípade uzavrieme zmluvu s verejným poskytovateľom, pričom väčšina takýchto zariadení je dnes majetkom VÚC." Samospráva sa súčasne podieľa na financovaní umiestneného človeka v jednom zo spomínaných zariadení. Z obecného rozpočtu uhrádza náklady na mzdy a odvody.
Náklady by boli vyššie
Iná situácia by však nastala, keby chceli človeka umiestniť do neverejného zariadenia. Tu by totiž okrem nákladov na mzdy a odvody museli uhrádzať aj príspevok na prevádzku, teda na údržbu, energie či materiál. Náklady samospráv by sa týmto poriadne zvýšili. Nielen pre zvýšené náklady, ale aj zo zákona teda zaradzujú ľudí do verejných zariadení. A to i napriek tomu, že ľudia musia byť často pre nedostatok miesta v zariadení blízko ich domova umiestňovaní do niekdajších domovov dôchodcov vzdialených stovky kilometrov. „Od 1. januára 2013 bude musieť obec umiestniť človeka do 60 dní od rozhodnutia o jeho odkázanosti na niektoré zo zariadení. Dnes sú niekde aj viac než 20-ročné poradovníky. Uprednostňovanie verejných zariadení je súčasne obmedzením zákonných práv človeka. Najmä z dôvodu ich vytrhnutia z pôvodného prostredia či pretrhnutím väzieb so známymi a príbuznými," hovorí J. Banovčan.
Chcú zrovnoprávnenie
Samosprávy bojujú za to, aby mohli svojich ľudí zaradzovať aj do neštátnych zariadení, ktorých z roka na rok pribúda. Dôležitou podmienkou, aby mohlo dôjsť k tomuto kroku, je však zrovnoprávnenie postavenia verejných a neverejných poskytovateľov. Pri súčasných podmienkach by sa totiž niektorí podnikatelia mohli na podnikaní v sociálnej sfére pekne „nabaliť". „V súčasnosti to vyzerá asi tak, že obec síce rozhodne o umiestnení, no najbližší verejný poskytovateľ je ďaleko, alebo sa žiadateľ zaradí do poradovníka. Všetci si svoju povinnosť splnili, žiadateľ však nie je nikde umiestnený, neverejné neziskové zariadenia sa postupne zatvárajú a verejné sa ďalej prepĺňajú, poradovníky sa predlžujú," približuje situáciu J. Banovčan. „A čo bude v roku 2013? Obce budú musieť odkázaného človeka do 60 dní umiestniť. Vlastné zariadenia zatiaľ stavať nemôžeme, keďže dotácie sú len pre obce nad 5000 obyvateľov, veľké zariadenia nad 60 klientov nie sú všade potrebné. Dostávame sa tak do nezmyselného začarovaného kruhu."
Pribudnú ďalšie?
Príspevky na každého človeka umiestneného v sociálnom zariadení sa dnes odvíjajú od príspevkov na zariadenia od VÚC. Budúci rok by sa však situácia mala zmeniť a priniesť so sebou ďalšiu vlnu špekulácií, účelového prehlasovania trvalého pobytu, výstavby nových sociálnych zariadení, hospicov. Už tento rok sa totiž len v Trstenej a Nižnej hovorilo o vytvorení troch hospicov. Zaujímalo nás, prečo sa čoraz viac podnikateľ snaží investovať peniaze do takýchto zariadení. „Je možné získať na ne dotáciu, viazanosť je obmedzená a zariadenie je jednoduché po čase „prerobiť" na penzión. Prípadne sa môže systém skomplikovať, verejné zariadenia nebudú ešte dlho stíhať, neziskové neverejné zariadenia sa podarí neústupčivosťou zlikvidovať. Klienti zostanú v takom stave, že rodina nebude mať iné východisko, iba dobre zaplatiť za umiestnenie v „ziskovom" zariadení," dodal starosta.
Samozrejme, u každého podnikateľa a investora v sociálnej sfére je to rôzne, nie všetci za tým vidia len ľahkú cestu k peniazom. No bohužiaľ, sú aj takí.
