ZÁZRIVÁ. Ondrej Borončo vyrastal odmalička pri koňoch. To, že sa teraz venuje ich chovu a prostredníctvom nich pomáha postihnutým deťom, preto nie je náhoda.
K rodnému kraju ho pripútala pôda
„Môj starý otec i otec, zhodou okolností tiež Ondrejovia, odjakživa gazdovali. Keďže Zázrivá bola združstevnená ako posledná dedina v Československu a združstevnenie nebolo také masívne ako inde, tradícia gazdovania sa tu udržala. Ja som na chvíľu odišiel pracovať mimo región, no keď nám družstvo po roku 1989 vrátilo pozemky, vrátil som sa domov. Potom ochorel otec i brat a ja ako najmladší syn som sa musel o neho postarať. Bolo mi ľúto nechať lúky nepokosené a pasienky prázdne, tak som nakúpil býčky, zopár oviec a začal gazdovať. To už nebolo ďaleko od agroturistiky," spomína na začiatky svojho podnikania O. Borončo.
V sedle koňa sa rozplakala
V súčasnosti má Zázrivčan z Havranej deväť jazdeckých koní. Pustil sa do odvážneho projektu - prostredníctvom zvierat chce pomáhať zdravotne i mentálne postihnutým deťom. „Dieťa nadobudne často lepší vzťah k zvieraťu ako k človeku. Rýchlejšie si s ním porozumie. Mal som tu napríklad 17-ročné dievča, ktoré keď si sadlo do sedla a ja som ju nechal s koníkom samú, rozplakala sa od šťastia. Cítila sa v ňom tak dobre. Mala jednoducho svoj svet. Dojalo to aj mňa, ako málo stačí, aby dieťa bolo šťastné."
Ondrej vzišiel zo špeciálneho kurzu, ktorý absolvoval, ako učiteľ jazdy na koni. Pri hipoterapii sa dieťaťu musí okrem neho venovať ešte jeden vyškolený odborník. Každé dieťa si totiž vyžaduje osobitný prístup.
Deti príroda baví
Dvor Ondreja Boronča je plný zvierat. Nie sú to len kone, ktoré dodávajú návštevníkom gazdovstva v Havranej pocit dokonalého šťastia. „Raz som tu mal celú rodinu od Prievidze. Ich dcérka sa tak naviazala na môjho psa, že si ho odniesla domov. Pes tu strávil dlhé roky, na dôchodok odišiel do nového domova," rozpráva zázrivský gazda. „Deťom pobyt tu prospieva. Nie je to len o koňoch, ale aj o prírode, o prostredí, ktoré je jedinečné a iné, na aké sú z mesta zvyknuté. Za tých pár dní ožijú a začne ich opäť baviť svet," vyjadruje sa na adresu svojich „pacientov" Ondrej.
Rovnako citlivo vnímajú návštevníkov aj jeho zvieratá. „Ak niekto spadol z koňa, bol to vždy len nejaký výrastok, ktorý si potreboval niečo dokazovať. Akonáhle vysadne na chrbát dieťa, či už zdravé alebo choré, kôň to vycíti a prispôsobí sa mu."
