Článok pokračuje pod video reklamou
Na Orave sa už skutočne dá dopestovať čokoľvek. Platí to aj o „zázraku" pochádzajúcom pôvodne zo Stredomoria - viniči hroznorodom. František Vodička z Ústia nad Priehradou zbieral tohtoročnú úrodu hrozna 1. novembra.
ÚSTIE NAD PRIEHRADOU. Krásna a chutná novembrová úroda hrozna. Takouto raritou sa môže pochváliť František Vodička z Ústia nad Priehradou. Hoci býva len pár stoviek metrov od chladnej Oravskej priehrady, vinič pri jeho rodinnom dome dáva už tri roky množstvo sladučkého ovocia. Inak tomu nebolo ani tento rok. Časť úrody pritom zbieral 1. novembra. A to i napriek tomu, že vinič bol už niekoľkokrát zapadnutý snehom a rastlina sa musela popasovať aj s prvými mrazmi. Novembrové hrozno však chutilo tak, ako malo.
Spoľahlivý „samoroďák"
František Vodička pestuje vinič asi desať rokov. Priviezol si ho od uja z Trenčína, keď sa s rodinou sťahoval na Oravu. Pôvodne mal medzi domom a garážou zasadené tri rastliny, no dve z nich mu vytrhol pes. Zostala len jedna, no uchytila sa výborne. Aj keď zo začiatku to podľa Františka nebola bohvieaká sláva. „Prvé tri roky sa vinič nepohol z miesta. Vôbec nerástol, nerodil. Stále bol však zelený a mal nové listy, tak som ho nechal v zemi. Po troch rokoch sa konečne začal dvíhať. Keď sa dostal až nad strechu garáže, kde naň svietilo slnko, konečne začal kvitnúť aj rodiť," spomína pán František. Ďalšie tri roky, hoci vinič rodil veľmi dobre, sa hrozno takmer nedalo jesť. Väčšinu úrody vyhadzovali. „Keď prišli chladné jesene a slnko už takmer vôbec nesvietilo, hrozno nemalo ako dozrieť a bolo poriadne kyslé."
Názov odrody, ktorú má pán František doma, pestovateľ nepozná. Vraj to všetci volajú len „samoroďák". Hrozno z okolia Oravskej priehrady je silne muškátové, takže ho niektorí pestovatelia používajú ako dochucovadlo. Či by z neho bolo dobré víno, však pán František zatiaľ nevie. Ešte ho neskúšal robiť, keďže hrozno stihnú jesť.
Nielen vinič
Ak je pekná jeseň, hrozno u Vodičkovcov úplne dozrieva koncom septembra či začiatkom októbra. Deti ho však skúšajú už skôr. Aby zosladlo, potrebuje slnko, nevadí mu však mráz ani sneh. „Vtedy je ako v chladničke, zakonzervované," smeje sa pán František.
Odroda „samoroďák" je vynikajúca i v tom, že si nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. Pestovateľ ho len občas prestrihá, pohnojí a poleje. Zásadne však na ovocie nepoužíva postreky. A práve minimálna starostlivosť je možno výsledkom toho, že má jedna rastlina viniča každoročne aj 50 kíl hrozna.
Okrem viniča majú Vodičkovci doma aj hotový záhon ovocných stromov. V záhrade ich majú takmer 50, rôznych druhov i odrôd. Pán František skúša, ktoré sa v jeho záhrade uchytia najlepšie.
