Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Sestry ordinovali pod mostom, lekár doma

Pracovala na východe, v Zázrivej, Trstenej i Jablonke. Napokon na 30 rokov zakotvila v Námestove. Robila priekopnícku prácu - učila matky, ako sa starať o svoje deti. Jedna z prvých detských sestier na Orave Mária Dilongová.

Pani Mária Dilongová strávila celý život prácou v zdravotníctve. Aj dnes si rada pospomína na staré časy.Pani Mária Dilongová strávila celý život prácou v zdravotníctve. Aj dnes si rada pospomína na staré časy. (Zdroj: NAĎA KALIŠOVÁ)

Pracovala na východe, v Zázrivej, Dolnom Kubíne, Trstenej i Jablonke. Napokon na 30 rokov zakotvila v Námestove. Robila priekopnícku prácu - učila matky, ako sa starať o svoje deti. Jedna z prvých detských sestier na Orave Mária Dilongová.

TRSTENÁ. Zanedbané a opustené deti, deti, o ktoré sa ich matky nevedeli postarať, i také, ktoré bolo lepšie zaradiť do ústavu, ako by mali zostať pri svojich rodičoch. Aj na takýto pohľad si musela zvyknúť jedna z prvých detských sestier na Orave, dnes 88-ročná Mária Dilongová z Trstenej.

Skryť Vypnúť reklamu

Najskôr učiteľka, potom sestra

Mária Dilongová sa narodila v roku 1921 v Trstenej. Vzdialená príbuzná Rudolfa Dilonga to vo svojej mladosti nemala ľahké. Pre zvučné priezvisko si dosť vytrpela, najmä v škole. „Keď som mala 22 rokov, začala som chodiť na sociálny kurz do Bratislavy. Môj vzťah k zdravotníctvu si všimol inšpektor, on mi tú školu odporučil. Chodila som tam dva mesiace. Vtedy tam bol Dilong dosť populárny, preto ma stále niekto kontroloval. Musela som sa dobre učiť, veď som bola Dilongová," spomína na školské časy stále čiperná pani Mária. Pôvodne sa chcela stať učiteľkou. „Za slovenského štátu museli všetci českí učitelia odísť a učiteľov nebolo. Tak som tri roky učila ako pomocná učiteľka - rok vo Vavrečke, rok v Brezovici a rok v poľskej Zubrzyci. Tam bol inšpektor, ktorý prišiel mojich rodičov presviedčať, aby som si urobila školu. Tí to však nechceli dovoliť. Potom ma prijali do okresnej starostlivosti o mládež a tam som robila rok úradníčku. Až odtiaľ som odišla na kurz do Bratislavy," rozpráva sestrička.

Skryť Vypnúť reklamu

V Zázrivej zúril trachóm

Po skončení kurzu si mladá Oravčanka písala žiadosť, do ktorej uvádzala aj miesto, kde by chcela pracovať. Uviedla Oravu. Zaradili ju do Zázrivej. V ťažkom kopaničiarskom teréne to mladá sestra nemala ľahké. „Tam som si aj poplakala. Vtedy to nebolo tak, že keď ste dakde prišli, hneď vám dali aj bývanie. Prišla som do Zázrivej a nemala som kde bývať. Ohlásila som sa teda u vtedajšieho predsedu, ktorý ma poslal za jednou ženou z dediny. Bola to taká pološialená vdova, bývala som u nej vyše roka," spomína starenka. Po roku, keď sa mladej sestre podarilo konečne trochu lepšie zoznámiť s trinástimi zázrivskými dolinami-osadami, zobral si ju pod ochranné krídla miestny lesník. Presťahovala sa k nemu a zostala tam takmer ďalšie dva roky.

Skryť Vypnúť reklamu

V Zázrivej bolo v tom čase veľa infekčného trachómu (chronický hnisavý zápal očných spojiviek a rohovky), aj na trachomový kurz ma chceli poslať. No ja som nechcela, bála som sa, že ak si ho urobím, už sa odtiaľ nedostanem, aj tam zomriem."

Zdravotnícke pomery boli v tom čase veľmi biedne. Neboli ambulancie, lekári prichádzali do dedín len raz za čas, ordinovali v drevených barákoch. Detská sestra však mala plné ruky práce každý deň, od rána do večera. Sama prechádzala doliny a navštevovala rodiny s deťmi. „Prezrela som každé dieťa, zaujímalo ma, akú stravu mu matka dáva. Potom som ich pozvala do poradne. Až tam sme deti očkovali a vážili."

Vynikajúca preočkovanosť detí

Po troch ťažkých rokoch v Zázrivej preložili pani Máriu na dva roky do Dolného Kubína. Ani tu nebola situácia lepšia. „Detské poradne v pravom zmysle slova neexistovali. Mamky boli neuvedomelé, museli sme chodiť po dedinách a učiť ich. Vysvetľovali sme im, ako majú deti kúpať, ako im majú navariť ryžový odvar. Nebolo to jednoduché, doslova priekopnícku prácu sme museli robiť," hovorí detská sestra.

Práca v Dolnom Kubíne mladú Trstenčanku bavila, túžila však po návrate do rodnej Trstenej, kde mala rodičov. Túžba sa jej aj splnila. Keď Poľsku po politickej linke pripadlo niekoľko slovenských prihraničných obcí, preložili ju do Jablonky. „Odtiaľ všetci poutekali, zostala som tam sama. Musela som ratovať poradne, lebo ich bolo treba sťahovať, ani doktora som nemala, aj ten ušiel." Z Jablonky sa konečne dostala do rodnej Trstenej. Na starosť dostala trstenský okres, s lekárom chodila viesť poradne v Trstenej, v Podbieli, aj v Habovke. V nich deti vždy raz do týždňa prezreli, odvážili a zaočkovali. Ako si detská sestra spomína, v tom čase - šesťdesiatych až sedemdesiatych rokoch - bola už vynikajúca preočkovanosť detí. Boli však aj dediny, kde poradne neboli, no deti sa rodili aj tam. Sestra s lekárom teda zobrali váhu, zavolali si konský povoz, neskôr už aj sanitku, a vybrali sa do zastrčených dedín. „Išli sme do školy alebo obecného domu, vyhlásili sme, že bude poradňa, mamičky priviedli deti a tu sme ich očkovali."

V Trstenej bolo v tom čase veľmi málo zdravotníkov, no i napriek tomu bola podľa tabuliek jedna sestra naviac a bolo ju treba preložiť. „Čierny Peter" padol na Máriu. Z Trstenej musela opäť odísť, tentokrát do Námestova.

Ambulanciu mali vedľa krčmy

Do Námestova ísť nechcela, no nemala na výber. Vtedajší námestovský lekár a riaditeľ nemocnice v jednom sa jej krátko po príchode spýtal, kde by chcela pracovať. V tom čase bolo na celej Orave 33 obvodov s lekárom a sestrou. „Chcela som obvod, ktorý bol v tom čase najhorší. Skončila som v Zákamennom, to bol ťažký obvod, lebo Zákamenné bola veľmi rozťahaná dedina," rozpráva. „Vtedajšia sestra ma tam čakala ako sviatosť, nevedela sa dočkať, kedy ju vymením. V Zákamennom bol lekár, ale nie zdravotné stredisko, to sa začalo stavať až potom, čo som tam prišla."

Ordináciu mali zdravotníci v miestnom dome, vo vedľajšej miestnosti bola krčma. Pani Mária bývala v jednom rodinnom dome, doktor v druhom. Za dva roky, čo pôsobila pani Mária v Zákamennom, sa tam vystriedali štyria lekári. Posledný prišiel zo Žiliny. „Doktor Blickhardt bol pôrodníkom, ktorý robil všetko pre to, aby sa v dedine zriadila malá vidiecka pôrodnička. Jeho snahy boli napokon aj úspešné. V Zákamennom sa začali rodiť deti, zvyšovala sa pôrodnosť v okolí." Po krátkom čase však lekár odišiel do Námestova a pôrodnička v Zákamennom zanikla. Po dvoch rokoch zo Zákamenného odišla do Námestova aj Mária. Tam sa stala hlavnou sestrou.

jh

Pôrodnica v Námestove

Obyvatelia Námestova počas 1. svetovej vojny prežívali ťažké časy. V októbri 1914 sa tu vyskytla cholera. V Námestove tak pred 95 rokmi založili prvú nemocnicu so šiestimi lôžkami. V nej sa sformovala skupina ľudí, ktorí 25. decembra 1917 založili spolok červeného kríža. Mal 48 členov. Hoci bola v okrese veľká pôrodnosť, pôrodnica tu ešte ani veľmi dlho po 2. svetovej vojne nebola. Pôrodník zo Zákamenného však začal aktívne pracovať i v Námestove. Aj tu bolo jeho snahou vybudovať pôrodnicu s lôžkovou časťou. A aj tu sa mu jeho zámer napokon podarilo presadiť. V tom čase boli rozbehnuté práce na stavbe polikliniky, súčasne začali aj s výstavbou pôrodnice. Nové oddelenie postavili za krátky čas. Pekne zariadená a moderná budova však nefungovala dlho. Po niekoľkých rokoch - v roku 1982 - zrušili aj túto pôrodnicu.

Kým neboli dostavané všetky budovy, zdravotné stredisko bolo v Námestove roztrúsené po celom meste. „Prišla som tam krátko po vojne, všetko bolo rozbité. Sestry mali stredisko pod námestovským mostom, kedysi tam bol aj okresný úrad, röntgen bol úplne inde. Lekár ordinoval vo svojom byte až dovtedy, kým sa nedostavala poliklinika." Keď pani Mária prišla do Námestova, bolo tam málo zdravotníkov. Postupne, po konsolidácii zdravotníctva, však lekárov i sestier pribúdalo.

Liečila i alkoholikov

V čase, kedy v Námestove pôsobila pani Mária ako hlavná sestra (1950 - 1980), bolo veľa tuberkulózy a ľudia veľmi pili. Šikovná a naplno vyťažená Trstenčanka viedla i protialkoholickú poradňu. „Alkoholizmu bolo všade veľa. Spomínam si na niekoľko ťažkých prípadov, no vtedy na to neboli lieky. Lekár musel ísť na pacientov len psychologicky, iba silná vôľa pomáhala. Pili aj študovaní ľudia. Alkoholu podľahol aj jeden učiteľ, dostal sa však z toho, až tak, že neskôr sám viedol poradňu."

Liekom na všetky choroby bol v polovici minulého storočia penicilín. Ľudia ho však nedostali tak ľahko, ako dnes. Bol prísne evidovaný. „Vtedy nebol v tabletkách, ale práškový. Museli sme ho zriediť a až potom sme ho pichali pod kožu. Bolo dosť liekov, no nebolo toľko peňazí, takže ich ľudia veľa nekupovali." Pani Márii sa páčilo, že sestry nosili biele uniformy, podľa ktorých ich všetci poznali. Dnes podľa nej človek v nemocnici nerozozná, či hovorí s lekárom alebo sestrou.

Nemenila by

Podľa Márie Dilongovej je v živote zdravotníka najhoršie, keď nedokáže pomôcť. „Chodila som do rodiny, kde žena hrozne pila a ja som jej nevedela pomôcť, nedokázala sa z toho nijako dostať. Porodila prvé dieťa, no nestarala sa oň. Často sme tam chodili pozrieť, či sa aspoň otec stará, či ho kŕmi, či je dieťa čisté. Potom porodila druhé dieťa a to sa už nedalo zvládnuť. Manžel ju nechal, jedno dieťa zostalo s ňou. Vyzeralo hrozne, museli sme jej ho zobrať. Júúúj, ako mi nadala, že ona nebude pre štát rodiť," spomína na menej príjemné návštevy. Ďalší neuveriteľný prípad zažila v Nižnej, v rodine, ktorá žila v hrozných podmienkach. „Robila som vtedy ešte terénnu sestru. Dozvedela som sa, že sa nestarajú o dieťa. Išiel so mnou šofér aj žandár. Dieťatko ležalo na pričniach, v slame, neďaleko neho sa povaľovalo prasa, ktoré dieťatku odhryzlo časť ucha. Bolo to hrozné. Ani si poriadne nespomínam, ako som schmatla dieťa a hybaj ku dverám. Šofér mi ich otvoril, rýchlo sme vybehli a žena len za nami kričala a nadávala. Dieťa skončilo v dojčenskom ústave."

Aj napriek podobným skúsenostiam je pani Mária aj dnes šťastná, že si pred rokmi vybrala povolanie detskej sestry. Ako vraví, nič nedokáže vynahradiť ten skvelý pocit, ktorý zažíva, keď nájde v dome zdravé dieťa.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 23 751
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 482
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 10 930
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 944
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 560
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 737
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 504
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 486
  9. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 364
  10. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 339
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Tipnite si, koľko je v meste detských a športových ihrísk

Z úspor vynovili deťom ihriská. V opravách budú pokračovať aj naďalej.

Nové hracie plochy.

Jeden zápas a sezóna je uzavretá

Stolnotenisový ročník 2020/2021 poriadne nezačal a už sa ani nezačne.

Oravský stolnotenisový zväz chce aspoň usporiadať majstrovstvá Oravy.

Zuzana Remeňová napodobnila sestry Fialkové

Tak tomu sa povie husársky kúsok. Prvý štart medzi dospelými a hneď na bodovom mieste.

Juniorka Zuzana Remeňová absolvovala úspešný debut medzi dospelými.

Už čoskoro budeme môcť ísť vonku iba s negatívnym testom

Vláda predĺžila zákaz vychádzania, celoslovenský skríning potrvá deväť dní.

Takto sa bavil odberový tím počas prestávok v Pribiši počas celoplošného testovania v jeseni 2020.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Už ste čítali?