Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Pod vrcholom osemtisícovky kŕmili havrany domácou slaninou

Štvorčlenná slovenská expedícia, ktorej členom bol aj Tvrdošínčan Milan Džugan, sa pred pár dňami vrátila z Himalájí. Osemtisícovku Cho Oyu sa podarilo zdolať trom.

Dostať sa na vrchol osemtisícovky nebolo jednoduché. Radosť Slovákov však bola hore o to väčšia. Na foto Milan Džugan (vľavo) s Antonom Dobešom.Dostať sa na vrchol osemtisícovky nebolo jednoduché. Radosť Slovákov však bola hore o to väčšia. Na foto Milan Džugan (vľavo) s Antonom Dobešom. (Zdroj: ARCHÍV (MDŽ))

TVRDOŠÍN/TIBET. Sedemtisícovka v Indii, 5400-vka neďaleko Tadžickej republiky, Matterhorn, Mont Blanc, viacero štvortisícoviek v Švajčiarskych Alpách, celé Roháče i Vysoké Tatry. Výstupy na tieto vrchy si v priebehu niekoľkých rokov pripísal na svoje konto Tvrdošínčan Milan Džugan. Zatiaľ najväčší výstup svojho života však absolvoval koncom septembra. Spolu s ďalšími dvomi kamarátmi sa mu podarilo vystúpiť na vrchol jednej z himalájskych osemtisícoviek, tibetský vrch Cho Oyu. Domov sa vrátili len pred pár dňami

Asi to chcel osud...

Milan Džugan sa do Himalájí chystal dávno. Už pred štyrmi rokmi si dal na tričko vytlačiť nápis Himaláje 2009. Hoci sa ešte na konci augusta zdalo, že sa mu jeho sen nesplní, všetko sa „zvrtlo" doslova za pár dní.

„Pôvodne bolo do slovenskej expedície vybraných 12 ľudí. Viacerí z nich však pre finančné, zdravotné či rodinné problémy cestu do Himalájí odriekli. Napokon zostali štyria. Keď sa zdalo, že sa už nič nemôže zmeniť či pokaziť, jeden zo štvorice spadol z rebríka a zlomil si nohu," opisuje nám cestu k svojej účasti v expedícii horolezec z Tvrdošína. Milan bol po úraze kolegu jediný, ktorý ešte prichádzal do úvahy. Nemal však potrebné peniaze - účasť v takejto expedícii stojí cez 8 000 €. „Napokon mi chýbajúcu sumu požičal kamarát. Peniaze som poslal v hodine dvanástej, tri dni predtým, ako mala expedícia vyraziť zo Slovenska. Ani na prípravu som nemal veľa času."

Na osemtisícovku so slaninou

Milan však viac dní na prípravu ani nepotreboval. Po celý rok športoval, behal po horách, absolvoval výstup na Matterhorn, Mont Blanc, pochodil Alpy. Od leta sa okrem toho pripravoval aj na októbrový memoriál Jozefa Psotku vo Vysokých Tatrách. „Pravidelne som behal na Javorový vrch, chodil som po Roháčoch. Od turistickej prechádzky to však malo dosť ďaleko - hore som išiel najrýchlejšie, ako sa dalo a dole behom. Pripravoval som si telo, vtedy ešte na memoriál, keďže som ani len netušil, že namiesto memoriálu pôjdem do Himalájí. Napokon bolo vidno, že poctivá príprava mala zmysel, lebo dobrá fyzická zdatnosť sa na osemtisícovke naplno prejavila," hovorí Milan.

Fotogalériu z Himaláji nájdete tu.

Za tri dni mal teda Tvrdošínčan čas jedine na dôkladné zbalenie a odchod. V batožine mu nesmelo chýbať teplé páperové oblečenie, spacáky, stany, horolezecká výstroj, trochu jedla, najmä sušeného. „Viac stravy sme z domu nebrali, pretože sme vedeli, že sa dá kúpiť tam. Zbalili sme si len výškovú stravu, domácu slaninu či sušené zemiakové kaše, ktoré sa dajú zaliať ako káva. Boli to skôr sušené veci, keďže hore sa nedá uvariť hocičo," rozpráva horolezec. Voda totiž už v základnom tábore vo výške 5700 metrov vrela pri 77 stupňoch, takže sa takmer dala piť. „V takejto vode sa vám neuvarí zemiak, ani vajíčko. Takže ťahať hore množstvo zbytočného jedla sa neoplatí."

Tvrdá čínska polícia

Štvorčlenná slovenská expedícia odlietala z Budapešti 1. septembra. Postupne sa cez Dohy dostali do Káthmandu, kde ich prijal muž, ktorý im vybavoval celý výstup. Práve vďaka nemu mali hneď po príchode pripravené povolenia na výstup, ubytovanie i kuchára. Ten išiel so Slovákmi z Nepálu až do tibetského základného tábora. Najhorší a najťažší prechod bol cez čínsku hranicu z Nepálu do Tibetu. Tu sa Slováci zdržali až niekoľko hodín. „Prekvapil nás tvrdý policajný režim pod samopalmi, kde popri policajtoch pôsobili aj mafiáni. Mali sme problém dostať sa cez nich. Najskôr sme museli preložiť celý náš náklad z jedného auta do druhého. Potom sme prišli na rad my. Každý mal nejaký problém. Kamarát mal napríklad na ruksaku nálepku Free Tibet. Neuvedomil si, že by ju mal zložiť, keďže Tibet už nie je slobodný. Po dlhom čase sa nám podarilo presvedčiť ich, že nie je provokatér, že tu už kedysi bol a nápis na ruksaku má odvtedy," spomína na nie veľmi príjemné skúsenosti s Číňanmi Milan. Druhý z expedície mal zase zvýšenú teplotu. Samozrejme, policajti hneď zisťovali, či náhodou neprenáša nejakú nákazlivú chorobu. Problémy neobišli ani Tvrdošínčana. Ten zase nebol zapísaný v papieroch ako náhradník. Na jeho mieste ešte stále figuroval muž, ktorý mal ísť pôvodne, no zlomil si nohu.

Postavili ďalšie tri tábory

Z Nepálu sa slovenská expedícia dostala nákladným autom až k dedinke, kde si od miestnych prenajali jaky, zvieratá, ktoré im odniesli všetok náklad až do základného tábora. Vyzbrojení potravinami na tri týždne, mnohými hrncami, plynom, stanom na varenie a na stolovanie a ostatnou výstrojou stúpali s pomocou 12 zvierat do výšky 5700 metrov. Po príchode na miesto prišlo na rad utáborenie a trojtýždňová aklimatizačka. „Zo základného tábora sme vychádzali na kopec a postupne sme stavali ďalšie tábory. Najskôr prvý vo výške 6400 metrov, potom druhý v 7200 metroch a napokon tretí. Vyrážali sme skoro ráno a prespať sme sa do základného tábora vracali až večer. Samozrejme, mali sme aj oddychové dni, aj keď v takejto výške je oddych len fyzický. Vo vnútri tela totiž stále prebieha aktívna práca, tvoria sa nové a nové červené krvinky, nositelia kyslíka. Čím bola väčšia výška, tým sme mali hustejšiu krv. Keď sme sa po dvoch týždňoch hore poranili, už nám krv netiekla, urobila sa len hrčka," rozpráva Tvrdošínčan.

V každom ďalšom tábore členovia slovenskej expedície postupne aj prespávali. Zisťovali, ako novú výšku prijme ich telo, pomaličky ho prispôsobovali.

Telá sa búrili

Slovenská expedícia chcela vrchol osemtisícovky zdolať športovo. O to bol ich výstup zložitejší. Do úvahy totiž neprichádzali kyslíkové bomby, nosiči či akýkoľvek iní pomocníci. Aj keď takýchto „tiežhorolezcov" je v Himalájách takmer 90%. „Stretli sme mnoho ľudí, ktorí tam chceli len vyjsť a bolo im jedno, ako. Mali so sebou štáb ľudí, ktorí ich sprevádzali. Skupina Američanov mala dokonca aj nosičov náhradných kyslíkových bômb. Zaujímavé bolo, že niektorých na vrchol doslova vytiahli, a to i napriek tomu, že boli takmer polomŕtvi."

Kým takýto horolezci sa väčšinou s výškovými zdravotnými problémami nestretnú, športoví horolezci to majú ťažšie. A každý organizmus znáša výškové prevýšenie inak. Vzpierali sa i telá Slovákov. „Do výšky 5700 metrov som mal dosť veľké zdravotné ťažkosti, poriadne to so mnou krútilo. Dostával som zápal pľúc, na tri dni som si musel nasadiť antibiotiká. Zabili sme vo vnútri všetko, dobré aj zlé. Začínal som úplne od nuly, no moja vôľa bola silná. Hovoril som si, že to musím zvládnuť, keď už som tu. Telo sa bránilo, ale zvíťazil som nad ním," hovorí Milan.

Omnoho väčšie zdravotné problémy mal ďalší člen expedície. Tomu sa s chorobou nepodarilo zvíťaziť natoľko, že by dokázal vyjsť až na vrchol. Dostal výškovú nemoc, jeho výsledky boli veľmi zlé, zatekali mu pľúca. Prístroj ukazujúci tvorbu kyslíka v krvi ukazoval, že umiera. „Okamžite musel ísť dole, až pod základný tábor. Tam sa mu stav rýchlo zlepšil, o tri dni sa vrátil späť do základného tábora. Cítil sa dobre, vyšiel s nami dokonca aj do prvého tábora, no tam sa rozhodol, že vyššie už nejde."

Unavení, no šťastní

Na vrchol osemtisícovky sa teda napokon podarilo vyjsť trom Slovákom. Zdolali ju 26. septembra o tretej popoludní. Z tretieho tábora vyrážali skoro ráno, ešte za tmy. Hore vyšli popoludní, do večera sa stihli vrátiť naspäť, zbaliť tretí tábor a presunúť sa do druhého.

Hore bolo v tom čase 30 stupňov pod nulou, cez noc napadol prvý sneh, pri stúpaní im však pomáhali príjemné slnečné lúče. „Hore bolo krásne, nádherné počasie, zvláštne pocity. Hoci sa nám odtiaľ nechcelo ísť, zdržali sme sa tu najviac pol hodinu. Potom by sa nám už mohla točiť hlava a mohlo sa zhoršiť aj počasie. Cítili sme sa ako poloopití, občas, najmä pri výstupe nahor, sme strácali pamäť. Monotónne sme kráčali hore, a keď sme sa vracali naspäť, boli sme si istí, že po niektorých úsekoch sme ísť nemohli," spomína Milan.

Podľa Tvrdošínčana by sa človek v takej výške nemal zdržiavať príliš dlho. Ak by tam bol dlhšie, môže sa začať meniť aj psychika človeka, správal by sa divne. „Po čase je mozog akoby v poopičnom stave, menej sa okysličuje, tlak na telo je iný a kyslík sa neprijíma tak ako dole. Vo výške nad 8000 metrov sa do tela prijíma len 1/3 kyslíka."

Nešikovní Poliaci

Problémy s výstupom Slováci nemali. Prialo im počasie, celkom dobrá bola aj trasa, po ktorej stúpali nahor. Najväčšie ťažkosti mali s vlastnou aklimatizáciou tela. „Trasa bola zabezpečená fixnými lanami, ktoré tam urobili Nepálci. Nemuseli sme teda so sebou brať vlastné laná, mali sme len jedno na zlaňovanie."

Na himalájskom Cho Oyu stretli Slováci mnoho ďalších ľudí. V takej výške a mraze sa však nedarí zvieratám a len ťažko by tam niektoré vôbec dokázali prežiť. Jedinými zvieratami, ktoré nad základným táborom videli, boli havrany a orly. „Lietajú vo výške 7000 metrov. Kŕmili sme ich slaninou a polievkou, lebo sme toho mali veľa," pousmeje sa pri spomienke Milan. S úsmevom si spomína aj na dvoch Poliakov, ktorých stretli pri zlaňovaní. Jeden z nich bol skúsený, druhý nevedel vôbec nič. „Pri zlaňovaní si ten skúsený priviazal druhého na chrbát, a tak išli dole. Pritom sa mu ten na chrbte akosi obrátil dolu hlavou a ešte sa mu do toho zobula aj topánka. Bolo mínus 15 stupňov, on držal v skrehnutej ruke topánku, nohou len v ponožke sa dotýkal snehu, šmýkalo sa mu, no nemal nič na zabrzdenie. Pobavil nás pohľad na nich, pretože to nebolo nebezpečné, len komické. Ďalej už potom radšej ani nepokračovali."

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  2. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  5. Hygge ako životný štýl
  6. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  7. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  8. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 41 547
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 39 392
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 12 874
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 728
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 074
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 056
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 396
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 218
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 055
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 948
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Peter vo videoklipe.

Petra inšpirovala k textu tragédia. Na Oravskej priehrade sa utopili bratranci.

8 h
Komjatnou auto už neprešlo.

Policajné sirény vystrašili Dolnokubínčanov i vodičov na ceste Brestovou.

23. jan
V Zábiedove skončilo približne sedemtisíc ton úletu.

V katastri Hladovky a Zábiedova skončilo 32-tisíc ton úletu z OFZ Istebné.

23. jan
V roku 2019 sa v Novoti narodilo 81 detí, minulý pribudlo 71 novorodencov.

Novoť sa rozrastá, v dedine chýbajú nájomné byty

22. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

22 h

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

22 h

Policajné sirény vystrašili Dolnokubínčanov i vodičov na ceste Brestovou.

23. jan

Už ste čítali?