Nedeľa, 17. január, 2021 | Meniny má NatašaKrížovkyKrížovky
NÁRODNÁ TECHNICKÁ PAMIATKA UKRÝVA MNOŽSTVO TAJOMSTIEV

Františkova huta patrí Podbielu

Františkova huta, ruina na okraji Podbiela, patrí prvýkrát vo svojej histórii podbielanskej samospráve. Darovalo jej ju občianske združenie Františkova huta.

Darovaciu zmluvu podpísali starosta obce Jozef Domiňák a Martin Kováč, predseda OZ Františkova huta.Darovaciu zmluvu podpísali starosta obce Jozef Domiňák a Martin Kováč, predseda OZ Františkova huta. (Zdroj: NAĎA KALIŠOVÁ)




PODBIEL. Od druhého októbrového piatku to majú Podbielčania konečne aj na papieri. Zrúcanina niekdajšej huty na výrobu železa, ktorá stojí za Podbielom, patrí oficiálne obci. A to i napriek tomu, že stojí v katastri obce Nižná a pozemok pod ňou patrí podbielanskému urbáru.

Prišlo veľa sťažností

Obecný úrad v Podbieli navštívil Martin Kováč, predseda správnej rady občianskeho združenia Františkova huta. So starostom Jozefom Domiňákom a za prítomnosti študentov z bratislavskej fakulty architektúry podpísali darovaciu zmluvu, ktorou previedli Františkovu hutu na samosprávu. „O tejto možnosti sme sa s Martinom Kováčom rozprávali už pred dvomi rokmi. Potom to však akosi zaspalo," hovorí starosta. „Opäť sme sa stretli začiatkom tohto roka, vtedy sme sa znova vrátili k myšlienke, že by združenie darovalo hutu obci. Keď poslanci zámer odsúhlasili, nič nám nestálo v ceste."

Skryť Vypnúť reklamu

dfvsy


Hlavným dôvodom, prečo sa samospráva rozhodla návrh OZ prijať, je nespočetné množstvo sťažností, ktoré tento rok dostali. „Turisti hutu spájajú s našou obcou, hoci nikdy obci nepatrila, nestojí na našom pozemku ani v našom katastri. Veľa ľudí sa na nás obracalo so sťažnosťami, že je tam neporiadok, že sa tam pasie dobytok a že sa o technickú pamiatku vôbec nestaráme. Všetkým som musel zakaždým vysvetľovať, ako to vlastne je - keď nie je naša, nemôžeme ju ani udržiavať," priblížil starosta. A tak sa samospráva rozhodla, že hutu „vezme".

Neviditeľný hámor

Františkovu hutu vlastnilo od roku 1991 OZ Františkova huta. To vzniklo práve preto, aby vzácna národná technická pamiatka úplne nezanikla. „V Podbieli a v jeho okolí sme za 17 rokov zachovali výraznú stopu. V 90. rokoch sme objekt najskôr spoznávali, potom sme sa zamerali na záchranu huty a napokon na hľadanie cesty k jej využitiu," spomína M. Kováč.
Na stavbu zarastenú trávou a stromami upozornil M. Kováča ešte pred rokom 1991 vtedajší ochranár Peter Kresánek. „Informoval nás, že miestny ochranár Milan Krúpa tu v 70. rokoch robil vykopávky, ktorými chcel dokázať, že sa tu nachádza nielen viditeľná technická pamiatka, ale že je tu aj hámor. Ten už síce nad zemou viditeľný nebol, pod zemou sa však zachovali jeho základy."

Skryť Vypnúť reklamu


Študenti bratislavskej vysokej školy pod vedením svojich učiteľov prišli do Podbiela v roku 1991. Hutu museli najskôr vyčistiť od náletových drevín, až potom sa mohli tešiť z pohľadu na krásnu stavbu.

Perfektne prepracované

Huta očarila študentov svojou vynikajúcou architektúrou. Priemyselné stavby zo začiatku 19. storočia, kedy bola postavená aj Františkova huta (1819-1836), boli väčšinou veľmi strohé. Podľa slov M. Kováča však huta v Podbieli bola perfektne prepracovaná nielen čo sa týka slovenských, ale i medzinárodných pomerov. Po odhalení pamiatky prišli na rad rôzne merania a skúmania. Začala spolupráca so stavebnou fakultou, s pamiatkovým ústavom i miestnymi organizáciami - podielnickým družstvom, obecným úradom či urbárom. „Pomáhali nám materiálom, drobnou technikou, ale i tým, že nám poskytli napríklad nocľah. Počas prvých troch rokov tu pracovalo približne 1000 dobrovoľníkov, ktorí odviedli takmer 25 000 hodín dobrovoľníckej práce," hovorí M. Kováč, ktorý vtedy patril medzi brigádnikov. Jednou z úprav, ktoré bolo nutné na hute urobiť, bola aj dostavba oporného piliera. Podľa M. Kováča by sa inak huta z jednej strany úplne rozpadla.

Skryť Vypnúť reklamu

Železiareň dostavaná nebola

Po rokoch čistenia a spoznávania pamiatky, danej do prevádzky v roku 1836, prišiel na rad jej výskum. Výsledky prekvapili aj samotných bádateľov. „Železiareň, teda budova, ktorú dnes vidieť, nebola nikdy úplne dostavaná. Na spracovanie železnej rudy slúžil hámor, v ktorého základoch sme našli pozostatky výroby. Sú hmatateľným dôkazom, že železiareň aj fungovala. Súčasne s ňou musel fungovať aj vodný náhon. Zistili sme, že Žgríbov potok, dnes už vyschnutý, privádzal vodu aj na vodný mlyn a do papierne, bol vodným zdrojom aj pre hutu," skonštatoval predseda.


Františkova huta by podľa M. Kováča mohla byť- svojím príbehom, históriou, tým ako vznikla, čo mala robiť, akú mala funkciu v baníctve, železiarstve - jednou z najvýznamnejších atrakcií na hornej Orave. „Skrýva v sebe príbeh o priemyselnom rozvoji regiónu, ktorý bol v určitom období veľmi silný. Hovorí o tom, že tu bola rozvinutá manufaktúra, priemyselná výroba. Práve toto zahustenie okolo Studeného potoka bolo mimoriadne dôležitým územím, kde sa sústredila výroba, doprava, bol to dôležitý priemyselný a dopravný uzol."

Musia ju zabezpečiť

Budúcnosť Františkovej huty je stále neistá. Získať peniaze na úpravu pamiatky je totiž dnes veľmi ťažké. Podarí sa to len málokomu. Ako však hovorí J. Domiňák, kedykoľvek sa môže naskytnúť takáto možnosť a bude len na osoh, že zrúcaninu vlastní obec. Aj keby sa v najbližších rokoch nepodarilo získať peniaze navyše, samospráva na svoje nové vlastníctvo nezabudne. „Chceme hutu udržať minimálne v takom stave, ako je teraz. Aby každý návštevník hneď videl, že sa o ňu niekto stará. Objekt budeme čistiť od neporiadku a odpadkov, budeme v nej a jej blízkom okolí pravidelne kosiť trávu. Prvoradé je zabezpečiť objekt tak, aby sa dnu nedostali kravy, ktoré sa pasú v jeho okolí" hovorí starosta.

Čo hovorí história


Oravské panstvo získalo povolenie na stavbu železiarne v obci od Substituovaného banského súdu v roku 1819. Podnikatelia a anglický technik Newbuild postavili v Podbieli budovu továrenskej haly a vysokú pec v jej vnútri. Zo všetkých štyroch strán pece boli otvory, ktoré sa smerom do vnútra pece zužovali. Budova hámra mala tri vyhne a tri kladivá. Výstavba železiarne-hámru bola dokončená po 19 rokoch. Pomenovali ju Františkova huta. Dodávateľmi železnej rudy boli okolité bane v Juráňovej doline, Zuberci, Habovke či Malatinej. No o železo, ktoré bolo krehké a lámalo sa, nebol veľký záujem. Železiarne neprosperovali a od svojho vzniku mali neustále problémy, najmä pre nezhody spoločníkov, zastaralému zariadeniu, nekvalitnej rude, i pre hospodársku krízu v rokoch 1858 až 1861. Po zmene spoločenských pomerov a zrušení poddanstva - furmanov a pomocných robotníkov, ktorí pracovali dovtedy zadarmo, bolo nutné začať platiť - železiareň v roku 1863 zanikla. Napriek tomu mala Františkova huta ako železiarsky podnik Oravského komposesorátu svoje nezastupiteľné miesto v období priemyselnej revolúcie a industrializácie Oravy. Železiarstvo a železnorudné baníctvo na Orave definitívne zaniklo po otvorení Košicko-bohumínskej železnice v roku 1872.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  3. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  4. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  5. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  2. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  3. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 20 590
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 686
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 8 780
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 807
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 678
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 719
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 517
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 408
  9. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 268
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 064
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Aj takéto trapasíky či trapasy sa nám stali počas písania novín

Keď bili starostu, keď sme si nedali povedať, keď sme uviedli inú cenu novín, keď sme si z nás vystrelili... a ďalšie príhodičky.

Ilustračné foto.

Pod Oravským hradom vynovili sochu svätca

Ján Nepomucký je na Orave obľúbeným svätcom. Ak nerátame rôznorodú mariánsku ikonografu, tak najčastejšie práve jeho stavali naši predkovia na prícestné stĺpy.

Reštaurovanie sochy Jána Nepomuckého na pilieri pod Oravským hradom.

Rely Dakar skončila, obaja Oravci môžu byť na seba hrdí

Štefan Svitko dosiahol piaty raz umiestnenie v najlepšej desiatke.

Štefan Svitko sa piatykrát umiestnil v najlepšej desiatke Rely Dakar.

Aha, čo vymysleli, aby sa ľudia na zastávkach nenudili

Oravská knižnica našla spôsob, ako využiť knihy, ktoré už nepotrebuje.

Knihy na železničnej stanici v Dolnom Kubíne.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Hľadá sa nezvestný Martinčan

Naposledy sa nachádzal vo Valčianskej doline.

AKTUALIZOVANÉ o 16.31

Rady pred odbernými miestami v Nitre sa skrátili, mnohých vybavili bez čakania

V meste je otvorených o päť odberných miest viac ako pred týždňom.

Už ste čítali?