PODBIEL. Od druhého októbrového piatku to majú Podbielčania konečne aj na papieri. Zrúcanina niekdajšej huty na výrobu železa, ktorá stojí za Podbielom, patrí oficiálne obci. A to i napriek tomu, že stojí v katastri obce Nižná a pozemok pod ňou patrí podbielanskému urbáru.
Prišlo veľa sťažností
Obecný úrad v Podbieli navštívil Martin Kováč, predseda správnej rady občianskeho združenia Františkova huta. So starostom Jozefom Domiňákom a za prítomnosti študentov z bratislavskej fakulty architektúry podpísali darovaciu zmluvu, ktorou previedli Františkovu hutu na samosprávu. „O tejto možnosti sme sa s Martinom Kováčom rozprávali už pred dvomi rokmi. Potom to však akosi zaspalo," hovorí starosta. „Opäť sme sa stretli začiatkom tohto roka, vtedy sme sa znova vrátili k myšlienke, že by združenie darovalo hutu obci. Keď poslanci zámer odsúhlasili, nič nám nestálo v ceste."
Hlavným dôvodom, prečo sa samospráva rozhodla návrh OZ prijať, je nespočetné množstvo sťažností, ktoré tento rok dostali. „Turisti hutu spájajú s našou obcou, hoci nikdy obci nepatrila, nestojí na našom pozemku ani v našom katastri. Veľa ľudí sa na nás obracalo so sťažnosťami, že je tam neporiadok, že sa tam pasie dobytok a že sa o technickú pamiatku vôbec nestaráme. Všetkým som musel zakaždým vysvetľovať, ako to vlastne je - keď nie je naša, nemôžeme ju ani udržiavať," priblížil starosta. A tak sa samospráva rozhodla, že hutu „vezme".
Neviditeľný hámor
Františkovu hutu vlastnilo od roku 1991 OZ Františkova huta. To vzniklo práve preto, aby vzácna národná technická pamiatka úplne nezanikla. „V Podbieli a v jeho okolí sme za 17 rokov zachovali výraznú stopu. V 90. rokoch sme objekt najskôr spoznávali, potom sme sa zamerali na záchranu huty a napokon na hľadanie cesty k jej využitiu," spomína M. Kováč.
Na stavbu zarastenú trávou a stromami upozornil M. Kováča ešte pred rokom 1991 vtedajší ochranár Peter Kresánek. „Informoval nás, že miestny ochranár Milan Krúpa tu v 70. rokoch robil vykopávky, ktorými chcel dokázať, že sa tu nachádza nielen viditeľná technická pamiatka, ale že je tu aj hámor. Ten už síce nad zemou viditeľný nebol, pod zemou sa však zachovali jeho základy."
Študenti bratislavskej vysokej školy pod vedením svojich učiteľov prišli do Podbiela v roku 1991. Hutu museli najskôr vyčistiť od náletových drevín, až potom sa mohli tešiť z pohľadu na krásnu stavbu.
Perfektne prepracované
Huta očarila študentov svojou vynikajúcou architektúrou. Priemyselné stavby zo začiatku 19. storočia, kedy bola postavená aj Františkova huta (1819-1836), boli väčšinou veľmi strohé. Podľa slov M. Kováča však huta v Podbieli bola perfektne prepracovaná nielen čo sa týka slovenských, ale i medzinárodných pomerov. Po odhalení pamiatky prišli na rad rôzne merania a skúmania. Začala spolupráca so stavebnou fakultou, s pamiatkovým ústavom i miestnymi organizáciami - podielnickým družstvom, obecným úradom či urbárom. „Pomáhali nám materiálom, drobnou technikou, ale i tým, že nám poskytli napríklad nocľah. Počas prvých troch rokov tu pracovalo približne 1000 dobrovoľníkov, ktorí odviedli takmer 25 000 hodín dobrovoľníckej práce," hovorí M. Kováč, ktorý vtedy patril medzi brigádnikov. Jednou z úprav, ktoré bolo nutné na hute urobiť, bola aj dostavba oporného piliera. Podľa M. Kováča by sa inak huta z jednej strany úplne rozpadla.
Železiareň dostavaná nebola
Po rokoch čistenia a spoznávania pamiatky, danej do prevádzky v roku 1836, prišiel na rad jej výskum. Výsledky prekvapili aj samotných bádateľov. „Železiareň, teda budova, ktorú dnes vidieť, nebola nikdy úplne dostavaná. Na spracovanie železnej rudy slúžil hámor, v ktorého základoch sme našli pozostatky výroby. Sú hmatateľným dôkazom, že železiareň aj fungovala. Súčasne s ňou musel fungovať aj vodný náhon. Zistili sme, že Žgríbov potok, dnes už vyschnutý, privádzal vodu aj na vodný mlyn a do papierne, bol vodným zdrojom aj pre hutu," skonštatoval predseda.
Františkova huta by podľa M. Kováča mohla byť- svojím príbehom, históriou, tým ako vznikla, čo mala robiť, akú mala funkciu v baníctve, železiarstve - jednou z najvýznamnejších atrakcií na hornej Orave. „Skrýva v sebe príbeh o priemyselnom rozvoji regiónu, ktorý bol v určitom období veľmi silný. Hovorí o tom, že tu bola rozvinutá manufaktúra, priemyselná výroba. Práve toto zahustenie okolo Studeného potoka bolo mimoriadne dôležitým územím, kde sa sústredila výroba, doprava, bol to dôležitý priemyselný a dopravný uzol."
Musia ju zabezpečiť
Budúcnosť Františkovej huty je stále neistá. Získať peniaze na úpravu pamiatky je totiž dnes veľmi ťažké. Podarí sa to len málokomu. Ako však hovorí J. Domiňák, kedykoľvek sa môže naskytnúť takáto možnosť a bude len na osoh, že zrúcaninu vlastní obec. Aj keby sa v najbližších rokoch nepodarilo získať peniaze navyše, samospráva na svoje nové vlastníctvo nezabudne. „Chceme hutu udržať minimálne v takom stave, ako je teraz. Aby každý návštevník hneď videl, že sa o ňu niekto stará. Objekt budeme čistiť od neporiadku a odpadkov, budeme v nej a jej blízkom okolí pravidelne kosiť trávu. Prvoradé je zabezpečiť objekt tak, aby sa dnu nedostali kravy, ktoré sa pasú v jeho okolí" hovorí starosta.
Čo hovorí história
Oravské panstvo získalo povolenie na stavbu železiarne v obci od Substituovaného banského súdu v roku 1819. Podnikatelia a anglický technik Newbuild postavili v Podbieli budovu továrenskej haly a vysokú pec v jej vnútri. Zo všetkých štyroch strán pece boli otvory, ktoré sa smerom do vnútra pece zužovali. Budova hámra mala tri vyhne a tri kladivá. Výstavba železiarne-hámru bola dokončená po 19 rokoch. Pomenovali ju Františkova huta. Dodávateľmi železnej rudy boli okolité bane v Juráňovej doline, Zuberci, Habovke či Malatinej. No o železo, ktoré bolo krehké a lámalo sa, nebol veľký záujem. Železiarne neprosperovali a od svojho vzniku mali neustále problémy, najmä pre nezhody spoločníkov, zastaralému zariadeniu, nekvalitnej rude, i pre hospodársku krízu v rokoch 1858 až 1861. Po zmene spoločenských pomerov a zrušení poddanstva - furmanov a pomocných robotníkov, ktorí pracovali dovtedy zadarmo, bolo nutné začať platiť - železiareň v roku 1863 zanikla. Napriek tomu mala Františkova huta ako železiarsky podnik Oravského komposesorátu svoje nezastupiteľné miesto v období priemyselnej revolúcie a industrializácie Oravy. Železiarstvo a železnorudné baníctvo na Orave definitívne zaniklo po otvorení Košicko-bohumínskej železnice v roku 1872.
