Hoci autor publikácie bol z Turca, kniha vyšla z rúk oravského vydavateľa i oravského tlačiara - v námestovskom vydavateľstve Štúdio F a v Tlačiarni KUBÍK - a na vydanie ju pripravil ďalší rodák z Oravy, Augustín Maťovčík. Práve jemu ako editorovi publikácie sme položili niekoľko otázok:
Ako ste sa dostali k téme oravského plátenníctva a čo predchádzalo vydaniu Poloncovej monografie?
- Mojou výskumnou témou je slovenské národné obrodenie, zvlášť zástoj druhej bernolákovskej generácie na čele s jasenickým rodákom Martinom Hamuljakom, ktorý v prvej polovici 19. storočia sústredil okolo seba v Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej v Budíne viac oravských rodákov. V literárnom almanachu Zora v roku 1839 Hamuljak uverejnil dokumentárny príspevok o cestách oravských plátenníkov do Palestíny, odkiaľ písali listy na Oravu. Až po rokoch, študujúc dejiny hornooravských obcí, som sa znova stretol s plátenníckou problematikou. Na podnet oravských priateľov a spolupracovníkov, najmä Mariána Grígeľa st., ale aj ďalších, som hľadal materiály o plátenníkoch v etnografických zbierkach Slovenského národného múzea v Martine. Tak som natrafil na jedinečné archívne materiály etnografa Andreja Polonca, na bohatú dokumentáciu o oravskom plátenníctve, na základe ktorej napísal rozsiahlu monografiu Oravskí plátenníci. Tú v roku 1948 obhájil ako doktorandskú dizertáciu na Karlovej univerzite v Prahe. Tlačou však nevyšla, „zaležala" v archíve filozofickej fakulty Karlovej univerzity.
Aká je história Polonského výskumov?
- Andrej Polonec, ktorého 25. výročie úmrtia pripadá na tento rok, sa popri učiteľských povinnostiach v prvom bádateľskom období v 40. rokoch minulého storočia venoval národopisnému výskumu, zberateľskej a múzejnej práci na pôde Slovenského národného múzea v Martine. Tak vošiel do povedomia odbornej verejnosti ako zapálený etnograf. Výskum oravského plátenníctva patril od začiatku medzi stále témy Poloncových bádateľských záujmov. Svedčí o tom bohatá dokumentácia, uložená v jeho rukopisnej pozostalosti v archíve SNM v Martine. Výsledky výskumu zhrnul v dizertačnej práci Oravskí plátenníci, o vydanie ktorej sa usiloval trikrát - v rokoch 1957, 1976 a 1982 - ale bez úspechu. Autor z nej publikoval len vybraté štúdie v odborných časopisoch. Na osudy Poloncovej dizertácie sa teda právom vzťahuje výrok Terentia Maura: „Habent sna fata libelli" (Knihy majú svoje osudy). Nakoniec vyška - po viac ako 50 rokoch.
Čo hovorí Poloncova monografia o oravskom plátenníctve v súvislosti s podnikateľskými snahami Oravcov?
- Monografia spracúva problematiku oravského plátenníctva v troch základných kapitolách: Všeobecné poznatky o plátenníckom kraji, Z dejín a spoločenstva oravského plátenníctva a Vnútorná stavba plátenníctva z hľadiska národopisného. Podľa Polonca má oravské plátenníctvo ako svojrázne ľudové výrobné a obchodné podnikanie Oravcov svoj vznik v hornooravskej kotline, v priestore dnešnej Oravskej priehrady a jej širokom okolí. Doklady o rozsiahlej výrobe plátna a jeho farbenia, o vzniku podomového i jarmočného obchodovania s plátnom a plátennými výrobkami siahajú do 1. polovice 18. storočia. Plátenníctvo sa v svojráznom oravskom prostredí vyvíjalo a prekvitalo. Výroba plátna a obchodovanie s ním postupne zanikali - prišla konkurencia fabrickej výroby a koncom 19. a začiatkom 20. storočia aj rôzne obchodno-živnostenské úradné opatrenia. Plátenníctvo trvale zaniklo v dôsledku ekonomicko-spoločenských zmien po roku 1948.
Poloncova monografia môže byť inšpiráciou k podrobnejšiemu výskumu oravského plátenníctva. Kedy bude kniha prístupná verejnosti na Orave a na Slovensku?
- Vydanie Poloncovej monografie sa podarilo vo veľmi krátkom čase zásluhou oravských priaznivcov a podporovateľov. Prvá verejná prezentácia knihy sa uskutoční v Slovenskom národnom múzeu v Martine 21. októbra. Tam si ju tiež môžu záujemcovia získať. Ďalšie uvedenie knihy plánujeme v Námestove a objednať si ju možno v Informačnom centre v Námestove (Nábrežie Oravskej priehrady) alebo v kníhkupectve v Námestove.
Autor: mk
