Mŕtva mladá žena, pôrod priamo na mieste nehody, zranený cyklista v amoku, šokovaná posádka auta. Taký bol výsledok dopravnej nehody, ku ktorej došlo pri Podbieli. Našťastie, išlo len o cvičenie záchranárov.
PODBIEL. Je krátko pred Dušičkami, cesty sa prepĺňajú autami. Tisícky ľudí smerujú do Poľska na nákupy vencov a sviečok. Po zdĺhavom nakupovaní sa vracajú domov. Výnimkou nie je ani 5-členná posádka auta s ružomberským evidenčným číslom. Ani jeden člen posádky nečakal, že ich cesta skončí omnoho skôr, ako mala. Pri Podbieli sa odrazu na ceste pred nimi objaví balansujúci a v hustom snežení ťažko viditeľný cyklista. Vodič už zrážke nestihol zabrániť. Pravou časťou auta cyklistu zachytil a ten končí v kríkoch pod mostom. Auto preráža zvodidlá a končí prevrátené v Studenom potoku. Bilancia nehody je hrozivá. Mŕtva spolujazdkyňa, zranené ročné dieťa a tehotná žena, ktorá začína rodiť priamo na mieste nehody.
Išlo o cvičenie
Tragická nehoda, ktorá sa stala uplynulý piatok pri Podbieli, našťastie nebola skutočná, ale fiktívna. Za mimoriadne nepriaznivého počasia išlo o cvičenie viacerých zložiek záchranného systému na čele so zdravotníkmi Rýchlej lekárskej pomoci Trstená a RZP v Podbieli pod patronátom Hornooravskej nemocnice.
Fotogalériu k záchrannej akcii nájdete tu.
„Je nevyhnutné, aby sa v odbore urgentnej medicíny zdravotníci neustále vzdelávali, a to nielen teoreticky. Jedine systematické vzdelávanie dokáže zaistiť vysoko odborný zásah pri záchrane ľudských životov," hovorí Monika Lucká, diplomovaná zdravotná sestra, zodpovedná za celé cvičenie.
Vždy a za každých okolností
Počasie, ktoré zastihlo zasahujúcich zdravotníkov, bolo skutočne „pod psa". Vonku snežilo, mrzlo a fúkal silný vietor. Organizátori cvičenia však ani náhodou nepremýšľali, že by cvičenie preložili. Veď oni musia zasahovať vždy, za akýchkoľvek podmienok. „Blížia sa Sviatky všetkých svätých, aj preto nesie akcia názov Dušičky, preto sme pripravili takýto scenár. Je to totiž realita týchto dní, preplnených ciest, nepripravených áut a z toho prameniacich tragických udalostí," uviedla Monika. „My si nevyberáme, kedy vyrazíme na zásah. Veľakrát sadáme do sanitky v nečase, v búrke, snežení, aj v neskorých nočných hodinách."
Vymenené úlohy
Podobné cvičenia majú pre záchranárov veľký význam. Ako figuranti sa totiž na chvíľu ocitnú v koži raneného a majú možnosť zistiť, čo treba pri záchrane robiť inak, čoho sa vyvarovať, čo zmeniť. „Málokedy si pripúšťame, že by sme mohli byť ešte odborne lepší, empatickejší, pri vyšetrení „jemnejší" alebo ohľaduplnejší počas prenášania a transportu zraneného. Práve počas takýchto cvičení si to môžeme uvedomiť a vyvarovať sa chýb v reálnych zásahoch. Takto zažije aj ten najlepší záchranár postupy svojich kolegov na vlastnej koži a, verte mi, takáto skúsenosť každého z nás zmení. Už som bola figurantom mnohokrát, hovorím to z vlastnej skúsenosti," dodala sestra.
Zdravotníci často bojujú o životy a zdravie ranených vo veľkom časovom strese. Ich zásah prebieha pred zrakmi ľudí, ktorí sú k nim často veľmi kritickí. Takéto cvičenia im pomáhajú uvedomiť si, ako sa ranený cíti a ako v danej situácii reagovať čo najlepšie.
