ORAVSKÁ JASENICA. Okrídlené dravce sa v sále neocitli náhodou. „Medzi deti sme pozvali zástupcov Základnej školy Maximiliána Hella zo Štiavnických Baní," povedala riaditeľka jasenickej školy Marta Bejdáková. Štiavnickobanská škola ponúka mládeži navštevovať sokoliarstvo ako predmet. „Sokoliarov sme pozvali, aby naše deti, venujúce sa environmentalistike, aj prakticky videli, čo všetko v prírode je, že dravce sú užitočné a aj k nim majú pristupovať ohľaduplne." Sokoliarstvo je akousi prípravou na Strednú lesnícku školu v Banskej Štiavnici, ktorá ponúka tento študijný odbor ako vôbec jediná škola v Európe.
Žiaci sa pripravili
„Aké dravé vtáky poznáte?," spýtali sa jasenických školákov mladí sokoliari. Z hľadiska zaznievalo množstvo odpovedí. Myšiak, orol, jastrab... „Viete, prečo majú dravce zahnutý zobák?," pokračovali otázky. „No, aby mohol jesť mäso," nenechali sa zahanbiť Jaseničania. Poznali odpoveď aj na otázku, prečo majú dravce pazúry. „Aby mohli pevne chytiť korisť," odpovedali. Dravec má desaťkrát lepší zrak ako človek. Pre lepšie pochopenie sokoliari deťom vysvetlili, že dravce vidia tak, ako keby sa človek pozrel cez dobrý poľovnícky ďalekohľad.
Lietali im ponad hlavy
„Sokoliarstvo vzniklo pred štyritisíc rokmi. Je to najstarší spôsob poľovania," učil školákov mladý sokoliar. Jaseničania si mohli váhu dravca vyskúšať na vlastnej ruke. Postavili sa do radu a každému z nich priletel na ruku. Všetkých potešilo, keď sokoliari „vytiahli" krkavca. Najväčší piskot deti spustili, keď dvaja sokoliari púšťali dravca z jednej strany sály na druhú. Deti mali obrovský zážitok, pretože vtáky lietali úplne tesne nad ich hlavami. Všetkým stúpol adrenalín, poniektorí sa schovávali za stoličky. Mnohí si s nadšením vyskúšali, ako im dravec priletí priamo na ruku v sokoliarskej rukavici.
Fotogalériu k článku nájdete tu.
Symbol USA
Školáci onemeli pri pohľade na obrovského vtáka, ktorého sokoliari priniesli ako „zlatý klinec" programu. „Orliak bielohlavý je mohutný vták, dospieva až ako päťročný. Vtedy už má nápadne bielu hlavu, a tak aj bežný človek spozná, že ide o dospelého jedinca." Rozpätie krídel tohto dravca dosahuje až 2,5 metra. Pochádza zo Severnej Ameriky a od roku 1782 patrí k symbolom USA. Je chránený a vyskytuje sa všade tam, kde má dostatok potravy - rýb.
Orliaky bielohlavé vytvárajú páry na celý život. Vytvoreniu spoločného hniezdiska predchádzajú spoločné zásnubné lety, ktoré utužujú zväzok a vyznačujú sa neuveriteľnou akrobaciou - partneri robia vo vzduchu premety alebo sa navzájom chytia nohami a tak letia ďalej - jeden dolu chrbtom. Spoločne postavené hniezdo môže byť časom vysoké až 4 m.
Dostávajú čiapku
Aby dravec neútočil, sokoliari mu dávajú na hlavu čiapku. „Dávame im ju, aby nič nevidel a intuitívne nezaútočil. Dravec je na čiapku zvyknutý, keď ju má, je v kľude. Ani pri prevoze autom by bez nej stiesnenom priestore nevydržal, lebo by sa bál. S čiapočkami na hlavách môžeme prepravovať aj viac dravcov bez toho, aby na seba zaútočili. Pretože dravec má vynikajúci zrak, veľa vecí ho dokáže rozptýliť. Keď mu dáme čiapku, dravec sa sústredí. Po jej zložení vyštartuje po koristi, ktorej pohyb ihneď zaznamená."
Každý dravec raz uletí
„Na dovolenke som nebol minimálne jedenásť rokov," prezradil sokoliar. „Odkedy sa venujem sokoliarstvu, mám stále čo robiť. Mama mi to od začiatku neschvaľuje," smeje sa sokoliar. „Dravce väčšinou jedia kuracie mäso. No keďže je to dravec, majú ľudia pred ním rešpekt."
Sokoliar prirovnal dravca k psovi, ibaže práca so psom je jednoduchšia, hoci zdĺhavejšia. „Výcvik dravca trvá oveľa kratšie, ako výcvik psa. Lenže pes zostane verný, a dravec nie. On nás síce registruje, ale že by nás mal rád, to sa vôbec nedá povedať. Stáva sa, že uletí a nevráti sa. Potom ho musíme hľadať. Teraz im dávame vysielačky, vďaka nim „utečenca" rýchlejšie nájdeme."
