NÁMESTOVO. Uplynulý pondelok Námestovom „lietali" sanitky. A to nielen kvôli viacerým dopravným nehodám, ktoré sa v ten deň skutočne stali. V areáli Oravskej polikliniky boli v pohotovosti desiatky záchranárov, bojujúcich o ľudské životy. Táto akcia bola však našťastie cvičná.
Príprava na zásah
Súťaž bola súčasťou vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Prvého ročníka sa zúčastnilo sedem súťažných tímov v zložení dvaja záchranári - posádka rýchlej zdravotnej pomoci bez lekára. „Pre záchranárov je v tomto zložení situácia omnoho ťažšia, pretože svoj postup nemôžu s nikým konzultovať a musia sa spoľahnúť len sami na seba," povedala nám Božena Horanová, vedúca lekárka Záchrannej zdravotnej služby pri Oravskej poliklinike v Námestove. Pri takejto súťaži ide predovšetkým o to, aby si súťažné posádky zdokonalili postup pre skutočný zásah. „Musia vedieť, na čo klásť najväčší dôraz, že pacienta treba dôsledne vyšetriť od hlavy po päty, pýtať sa ho a komunikovať s ním. Je to vlastne cibrenie postupu našej práce, aby sme pacientom pri reálnom zásahu dokázali poskytnúť čo najlepšie odbornú zdravotnú pomoc."
Fotogalériu k článku nájdete tu.
Museli zvládnuť štyri úlohy
Úlohy pre záchranárov boli vybrané z bežnej praxe tak, aby si pracovníci rýchlej zdravotnej služby ozrejmili postup pri práci - ošetrení pacienta a jeho ďalšieho zabezpečenia. Úlohou záchranných posádok bolo vyriešiť konkrétnu situáciu čo najlepšie, pričom boli ohraničení časom desať minút. Zdravotníci museli zasiahnuť pri štyroch prípadoch. „Jedna z úloh bola zameraná na diagnostiku alergickej reakcie - šokového stavu, ďalšou bol zásah pri dopravnej nehode. Dvaja mladí ľudia narazili autom do steny budovy. Dievča na mieste zomrelo, chlapec utrpel ťažké zranenia. Resuscitácia dieťaťa po páde z hojdačky v škôlke bola treťou „skúškou" a poslednou úlohou bola diagnostika nízkej hladiny cukru u dezorientovanej pacientky."
Perfektné umiestnenie
„K prvému ročníku súťaže nás motivovala súťaž Záchrana 2009, ktorej sme sa nedávno zúčastnili," vysvetlila B. Horanová. „Súťažili sme v dvoch posádkach, to znamená jedna posádka Rýchlej zdravotnej pomoci bez lekára a jedna posádka Rýchlej lekárskej pomoci s lekárom. Zo 48 posádok sme sa dostali do prvej desiatky, čo bol pre nás veľký úspech, lebo sme sa súťaže zúčastnili druhýkrát, pričom súťaž má už 19 rokov. S umiestnením sme preto veľmi spokojní a budeme súťažiť aj ďalej, aby sme sa uchádzali o popredné miesta."
Na krk im dýchali rozhodcovia
Počas súťaže sme oslovili jednu z dvojíc záchranárov s otázkou, či je nácvik náročný a podobný reálnej situácii. „Je to oveľa ťažšie, než v reále," odpovedali. „Pri skutočnom zásahu sú situácia aj pacienti reálni. Na cvičení je situácia modelová. Figuranti sa snažia „zahrať" úlohu pacienta čo najlepšie, no nie je to skutočné. Navyše, na všetko striehnu odborným okom rozhodcovia, ktorí pri reálnej situácii nie sú. Pre zdravotníkov je to veľký stres, pretože pozeráme na ich ruky, počúvame, čo hovoria, pozorujeme, ako postupujú pri práci... Keďže záchranári chcú byť čo najlepší, dávajú si pozor, na každý pohyb aj slovo, a to ich výkon ovplyvňuje," vysvetlila nám strohú odpoveď zaneprázdnených súťažiacich lekárka.
Prvá bola najnáročnejšia
„Najnáročnejšie bolo pre tímy zvládnuť priebeh alergickej reakcie, ktorá sa u pacientky rozvinula do anafylaktického šoku. V takomto prípade pacient pri nesprávnej liečbe po piatich minútach zomiera. Táto úloha bola zameraná na postreh, všimnutie si každého detailu. Záchranári majú na to v reále minimum času a ak nezareagujú veľmi rýchlo, môže dôjsť k zrúteniu organizmu," skonštatovala B. Horanová. „I keď sa s podobným prípadom stretávame najmenej, zaradili sme ho, pretože v súčasnosti sa vyskytuje čoraz viac alergických reakcií, pri ktorých treba rýchlo diagnostikovať a okamžite zasiahnuť, teda liečiť."
V súťaži si najlepšie počínali záchranári rýchlej zdravotnej pomoci zo stanice Oravské Veselé, ktorí si odniesli okrem odmeny aj putovný pohár. Podľa B. Horanovej dopadol prvý ročník súťaže dobre, a tak námestovskí zdravotníci plánujú organizovať podobné podujatia minimálne dvakrát do roka.
