DOLNÝ KUBÍN. Rozhodnutie manželov Pecháčkovcov bolo spontánne a samozrejmé. „Lenka dostala výhodnú ponuku zamestnať sa na plný úväzok v zahraničí. Ja som prácu nemal. Povedal som si, že to nebudem komplikovať a na materskú dovolenku pôjdem ja," ozrejmuje Dolnokubínčan.
Chýba mu posteľ
Dnes takmer dvojročná Erika sa narodila v Írsku, kde obaja rodičia pracovali. Jej matka s ňou bola doma prvých šesť mesiacov, potom sa s manželom vymenili. Robo začal ešte medzitým stavať dom v Bzinách.
Prioritou sa ale stala starostlivosť o dieťa. „Niečo som si naštudoval, čosi mi vysvetlila žena. Najväčší problém som mal spočiatku s tým, že musím ráno vstávať, že si už nemôžem pospať toľko, koľko by som chcel, alebo potreboval," spomína na prvé týždne v úlohe otca na plný úväzok Robo. „Mali sme to však dobre vymyslené. Keďže som nemohol spávať, dlho do noci som pozeral televízor. Malá sa budila na mlieko okolo druhej. Dal som jej teda najesť, manželka mohla pokojne spať a ja som sa po nakŕmení uložil zároveň s Erikou."
„Čo sa zmenilo vo vašom živote, ako ste nastúpili na materskú?" znela naša ďalšia otázka. „V podstate nič, len že si ráno už nemôžem vylihovať v posteli tak dlho, ako sa mi chce. Aj keď dnes mi Erika dovolila pospať si do pol deviatej," odpovedá s úsmevom na perách 32-ročný otecko.
Materskú odporúča všetkým mužom
„S malým dieťaťom to máte ako s domácim zvieratkom. Treba ho nakŕmiť, vyvenčiť, napojiť, potom sa s ním pohrať a vzdelávať ho. Okrem skladania puzzle, ktoré zatiaľ len rozoberá a rozhadzuje, robím s dcérou všetko. Spolu varíme, zametáme, perieme, zavárame, i cestujeme. Stačí mi nabaliť potrebný arzenál - pampersky, pitie, jedlo a niečo na prezlečenie a môžeme ísť kdekoľvek. Už som si zvykol, že mám neustále pri sebe malého človiečika. Ale dá sa to zvládnuť, keď si harmonogram upravíte podľa neho. Jednoducho som sa zmieril s tým, že si nemôžem odísť, kedy sa mi zachce, ani si hľadieť len svoje záujmy. Najprv je dieťa, potom to ostatné." Robo bez problémov dievčatku vyčeše z vláskov vrkoče, účes doladí farebnými sponkami. Sám jej aj vyberá veci a oblieka ju.
Odporúča aj ostatným chlapom, aby si to na materskej vyskúšali aspoň jeden rok. Dokázali by lepšie pochopiť svoje polovičky a nadobudli by užší vzťah k dieťatku.
S kamarátom chceli škôlku
Róbert tvrdí, že malá Erika je viac naviazaná na neho ako na mamu. Síce ju pozná, vie kde je, čo robí, pozerá si každý deň jej fotky a rozpráva s ňou cez telefón, bližšie má ale k svojmu opatrovateľovi. Na Slovensku sú momentálne už niekoľko týždňov bez nej. „Keď niekam odchádzam, plače, kričí, potom je už dobre. Aj ak sa niečo stane, uteká hneď za mnou. Je na mňa naviazaná," konštatuje. S dcérou mu tu pomáha jeho mama.
Lenka vraj odlúčenie od rodiny a hlavne svojej dcérky znáša ťažko. Inú možnosť, ako zabezpečiť živobytie však mladí Pecháčkovci nemali. Už teraz ale Erikina mama hovorí, že druhé dieťa si určite do sýtosti užije. „Myslím si, že Erika bude zručná a technickejšie založená. Vyrastá pri otcovi, takže tieto veci preberie skôr po mne," rozmýšľa nahlas Robo.
S jeho dočasným zamestnaním nemá problém ani jeho okolie. Chápe to. Za hranicami chcel dokonca s kamarátom založiť miniškôlku." V zahraničí, konkrétne v Írsku, to je ale trochu zložitejšie, tak sme od toho upustili."
Je spokojný a šťastný
Deň s dcérou trávi Robo zväčša prechádzkami, domácimi prácami a hraním sa. Na Orave mu s malou pomáhajú starí rodičia. Potrebuje čím skôr dokončiť dom. Do Írska sa plánuje vrátiť za pár týždňov. Chce si tam nájsť robotu a malej škôlku. Zatiaľ je však šťastný s tým, čo má a ako žije. „Doteraz sa ešte nestalo, že by som si povedal - končím s tým, mám už toho plné zuby. Som spokojný, baví ma to a nemienim na tom nič meniť," dodáva vyrovnane R. Pecháček.
