Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Na mori vedie námorníkov vyššia moc

Na mori zažil silné búrky, no ani pred nimi nemá taký rešpekt, ako pred inými loďami, ktoré sa znenazdajky objavia pred tou vašou. Najväčší šok však zažil kapitán Cyril Gálik na Oravskej priehrade, keď dostala jedna z jeho pasažierok alergickú reakciu na

Z garáže rodinného domu urobil Cyril Gálik suchý dok a dielňu zároveň. Tu prerába staré jachty na nové.Z garáže rodinného domu urobil Cyril Gálik suchý dok a dielňu zároveň. Tu prerába staré jachty na nové. (Zdroj: NAĎA KALIŠOVÁ)

uštipnutie hmyzom.

ÚSTIE NAD PRIEHRADOU. Cyril Gálik z Ústia nad Priehradou už ako malý chlapec sníval o tom, že sa raz stane námorníkom. Svoj sen si začal plniť v roku 1978, kedy v Poľsku absolvoval 3-týždňový kurz kormidelníka zátokovej plavby. Prišli však roky, kedy sa človek do zahraničia len tak ľahko nedostal. Do úzadia musela ísť „dobrovoľne nasilu" aj Cyrilova vášeň. Asi pred desiatimi rokmi sa mu však túžby z detstva konečne podarilo realizovať.

Plavili sa načierno

„Boli sme dvaja bratia, naši rodičia boli učitelia. Išli sme obaja o rok skôr do školy, pretože nás nemali kde nechať. Brat chcel byť odmalička letcom, ja námorníkom. Od malého chlapca sa to so mnou ťahalo," spomína pán Cyril.

Skryť Vypnúť reklamu

Cyril Gálik pochádza z dedinky Vadovce pri Nových Zámkoch. V roku 1962 sa s rodičmi a bratom presťahovali do Nižnej. V tom istom roku nastúpil na priemyslovku v Nižnej, kde skončil v roku 1966. „Bola tu priehrada, veľká voda, stále ma to na ňu lákalo. Nemal som však čas venovať sa plavbe, musel som reprezentovať školu v iných športoch. Občas som sa s kamarátmi z Námestova len tak načierno, na piráta, predsa len vybral na vodu."

Prednášal astronavigáciu

V roku 1978 si pán Cyril urobil kurz kormidelníka zátokovej plavby v Poľsku. Dnes je táto profesia známa skôr ako kapitán pobrežnej plavby. „Trápil som sa, nevedel som jazyk, nikoho som tam spočiatku nepoznal, no napokon sa mi predsa len podarilo úspešne zložiť skúšky. Dopredu ma hnali kamaráti a najmä láska k lodiam a k vode," hovorí kapitán.

Skryť Vypnúť reklamu

Mladý kormidelník, keďže plaviť sa v tých rokoch ani s kurzom nedalo, sa pustil do štúdia. Známy z Varšavy mu posielal najvychytenejšie knihy, ktoré by sa mu doma zohnať nepodarilo. Študoval a študoval, z kníh sa naučil všetko, čo dnes o lodiach vie a čo pri plavbách potrebuje. Od konštrukcie lodí cez plavbu na priehradách, vnútrozemských vodách, námorný jachting až po navigáciu v najhorších podmienkach. „Boli sme tak silno motivovaní, že keď sme sa nemohli plaviť, vzdelávali sme sa. Moje štúdium dospelo až tak ďaleko, že som v Bratislave prednášal astronavigáciu, teda navigáciu podľa nebeských telies," rozpráva.

Po páde „železnej opony" v roku 1989 sa Cyrilovi Gálikovi konečne podarilo prvýkrát vyplávať na more. Odvtedy množstvo plavieb rýchlo rástlo.

Skryť Vypnúť reklamu

ydgdy

Pozor na zdravotný stav pasažierov

Na vode nikdy nie je núdza o búrlivé zážitky. Svoje o tom vie aj pán Cyril. Prežil morské búrky, hmly, kedy takmer nevideli ani okraj vlastnej lode. Najväčší šok však zažil nedávno na Oravskej priehrade. „Mal som na palube dievčinu, alergickú na uštipnutie hmyzom, mala astmu a epileptické záchvaty. To sme však nevedeli, až kým ju neuštipla osa. Odrazu zbledla, prišlo jej zle. Postupne sme sa dozvedali, že má astmatický záchvat a že je alergická," spomína na nie veľmi príjemnú plavbu pán Cyril. V tej chvíli išiel za ich jachtou motorový čln. Jeden z členov posádky mal na brehu potrebné lieky, pasažierku teda preložili na čln a odviezli naspäť. Chvíľu nato dorazila k brehu sanitka. Dievča skončilo v nemocnici s epileptickým záchvatom. „Každému, kto bude brať na vodu ľudí, by som odporúčal, aby sa ho opýtal na zdravotný stav."

Nebezpečenstvo nárazu

Na jednej z ciest do Švédska zastihla loď Cyrila Gálika stredne silná búrka. Vo vetre a daždi na mori je najdôležitejšia súhra posádky a spoločný boj so živlom. „Niekedy sa zdá, akoby vlny navzájom spolupracovali. Prvá do vás narazí, nadvihne loď a trochu ju natočí bokom. Príde druhá, ktorá ju ešte viac nadvihne. Vtedy vám napadne, čo sa stane, ak do vás narazí aj tretia. Bočným úderom by mohla loď prevrátiť nabok. Ustáli sme to, všetko je však vecou praxe."

Ale podľa skúseností pána Cyrila sú lode, križujúce plavebné trasy, omnoho nebezpečnejšie ako búrky. Aj keď si poviete, že more je veľké a nie je možné, aby sa tam zrazila jedna loď s druhou, často je opak pravdou. „Ja neviem, či to tie lode na mori k sebe nejako ťahá, ale odrazu zistíte, že sa na vás rúti cudzia loď," hovorí kapitán. „Zažil som ťažké chvíle, keď sme z Grécka do Chorvátska viezli 19-metrovú motorovú plachetnicu. Okolo druhej nadránom sme vošli do ľahkej hmly. Odrazu sme zazreli rozvírenú hladinu. Pred nami sa z ničoho nič objavila vlna, vytvorená provou, čelom lode. Loď bola maximálne 800 metrov pred nami, naplnil nás strach a hrôza. Musel som sa ihneď rozhodnúť - stočiť prudko doprava alebo doľava?" Podľa pravidiel na mori sa v takýchto situáciách vyhýba zvyčajne vpravo. Pán Cyril vtedy stočil loď vľavo. Posádka prežila len vďaka rozhodnutiu kapitána. Prečo sa rozhodol tak, ako sa rozhodol, dodnes nevie. Vedel len toľko, že sa musí rozhodnúť okamžite. Možno ho viedol šiesty zmysel, možno pri nich stáli anjeli strážni.

Inštruktor jachtingu

Po kurze kapitána si Cyril Gálik urobil v Poľsku aj kurz inštruktora jachtingu. Dnes chce začať školiť mladých jachtárov na Oravskej priehrade. „Je to však ťažké, ide to pomaly. Človek musí mať lode, priestory, jedáleň, prednáškovú miestnosť, ľudia musia mať kde spať. Verím však, že časom sa do toho dostaneme. Podľa mňa tu treba niečo také spustiť, pretože na Slovensku zatiaľ pojem inštruktor jachtingu nepoznáme. U nás nie je problém získať oprávnenie vodcu malého plavidla, ak máte peniaze. Veľa ľudí ma však vyhľadáva s tým, že si kúpili loď a potrebujú pomôcť. Mnohí si myslia, že každá loď je taká, ako tá moja, no mýlia sa. S loďami je to ako s autami, každá je iná, jedinečná," vysvetľuje kapitán.

Skúsenosti s jachtingom má ešte z čias, keď pracoval v nižnianskej Tesle. V tamojšom jachtárskom klube mal zastávať funkciu profesionálneho správcu lodenice. Všetko však napokon dopadlo úplne inak ako predpokladal. Rozhodol sa teda, že si postaví vlastný dom s veľkou garážou, a tam bude realizovať svoje sny z detstva.

Reštaurovanie trvá dvakrát dlhšie

Dnes je pán Cyril opäť doma. Dôvodom je rozrastajúca sa rodina, pribúdajú vnuci, vnučky. „Morský vlk" sa preto zameral skôr na blítku priehradu. Kúpil si staré jachty, sám ich reštauruje a pomaly pripravuje vlastnú rodinnú flotilu. „Dve sú už na vode, tri ešte čakajú na svoje znovuzrodenie." Podľa pána Cyrila trvá reštaurovanie lode zvyčajne dvakrát dlhšie, ako človek predpokladá. „Myslel som si, že vo vykúrenej garáži s potrebným náradím a materiálom sa mi podarí za zimu zreštaurovať 6-metrovú loď. Trvá to však o niečo dlhšie. Starú jachtu treba najskôr očistiť od laminátového krytu, aby zostal len trup. Potom postupne navrhujete jednotlivé časti. Niekedy sa mi ani nechce veriť, čo všetko sa dá s loďou urobiť."

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 34 976
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 33 930
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 584
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 690
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 359
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 331
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 796
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 496
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 441
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 413
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

V roku 2019 sa v Novoti narodilo 81 detí, minulý pribudlo 71 novorodencov.

Novoť sa rozrastá, v dedine chýbajú nájomné byty

6 h
Jedno srdce je v centre mesta.

Ich obsah pomôže aj ľuďom v núdzi.

21. jan
Michal Suroviak začal s maratónmi vo veku 45 rokov.

Prvý maratón chcel odbehnúť v Košiciach a študentský sen si aj splnil.

20. jan
Takéto krásne ceny čakajú na najlepších bežcoch.

Oravská bežecká liga už tvorí nový kalendár.

21. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

21. jan

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

8 h

Správa Národného parku Nízke Tatry sa obrátila na návštevníkov prírody s výzvou.

20. jan

Už ste čítali?