MALATINÁ. V dedine ešte žije niekoľko starých žien, ktoré kedysi šili na bábiky kroje. Patrila k nim aj Ivetina starká, no tá pred niekoľkými rokmi zomrela. Vnučka sa jej remesla chytila a dnes je jediná Malatinčanka, ktorá zhotovuje miniatúrne ľudové odevy.
Bába bola v každom dome
Iveta je vyučená krajčírka. Je však zamestnaná ako upratovačka v základnej škole a šitiu krojov sa venuje vo svojom voľnom čase. Techniku a spôsob šitia odpozerala ešte zamladi od svojej starkej. Tá okrem výroby krojov tkala aj koberce. „To bola u nás vždy slávnosť, keď sa starká pribrala k šitiu krojov. Mašinu si postavila do kuchyne a sedela za ňou od rána do večera. Krojovaná bába vtedy musela byť v každom dome. Bola súčasťou obývačiek. Väčšinou si ju gazdiné postavili na sekretár a nikto sa jej nesmel dotknúť," spomína 35-ročná žena.
Kroj na bábike vpravo Iveta vytvorila pred niekoľkými dňami. Bábu vľavo obliekla jej starká pred 25 rokmi.
Módna vlna - umelina
Ušitie kroja pre bábiku Ivete trvá zhruba týždeň. Najviac sa vždy potrápi s vestičkou, ktorá je v Malatinej známa ako brunclík. „Viac ako samotné zhotovenie oblečenia mi dá zabrať obliecť bábe brunclík s rukávmi. Raz mi pritom pomáhal manžel a veruže sme sa aj pohádali. Potom sme ale našli na to systém a teraz mi to príde veľmi jednoduché. Rukávy prišívam k veste priamo na bábe, keď už má obe časti odevu oblečené," hovorí matka troch detí.
Materiál si kupuje sama, väčšinou v Poľsku, kde sa dajú poľahky zohnať aj netradičné látky. „Snažím sa používať bavlnu a prírodné materiály, ktoré sa najviac približujú tým pôvodným. Pred tridsiatimi rokmi ženy šili zo všetkého možného. Boli to také umeliny. Prišla vlna krikľavých farieb a syntetických vlákien, do dediny ich chodili ponúkať Poľky." Doslova podpultovým tovarom sú dnes drobné korálky, ktorými sa zdobí čepiec. „Plastové sa dajú zohnať, no nemajú taký efekt ako sklené ozdoby. Starká sa vynašla, tá dávala na čepce sklené ozdoby na vianočný stromček," rozpráva Iveta ukazujúc na výtvor svojej starkej.
Nie je bába ako bába
Iveta tvrdí, že kvalita bábik už nie je to, čo bývalo. „Aj predtým sa báby vyrábali z plastu, ale ten bol tvrdý. Teraz sa pri obliekaní bábiky bojím, aby mi niektorá jej časť nepraskla, alebo som ju nezlomila." Pri výbere bábiky, na ktorú má Iveta ušiť kroj, dbá na to, aby mala ženskú tvár. „Ťažko si viem predstaviť obliekať do kroja batoľa s cumľom," smeje sa krajčírka a pokračuje: „Dnešné báby ale majú napríklad zvýraznené prsia. Starká im musela hrudník vypchávať vatou."
Iveta doteraz obliekala do tradičného odevu len bábiky - dievčatá. Chystá sa už však aj na chlapcov. Zisťuje si, z akých komponentov pozostával malatinský mužský kroj. „Problém však bude s bábou. Pýtala som sa viacerých výrobcov krojov, ktorý obliekajú do krojov aj chlapčenské báby, no žiadni z nich nechce prezradiť, odkiaľ ich kupujú."
Saká šiť nechce
Iveta Palugová sa k zhotovovaniu krojov dostala pred štyrmi rokmi. Oslovil ju istý muž, ktorý organizoval svadobné zábavy. „Chcel, aby som mu ušila čepiec pre mladuchu. Potom za mnou prišla známa, ktorá vedie detský folklórny súbor. Poprosila ma, či by som neušila kroje pre deti. No a odtiaľ už nebolo ďaleko od bábik. Mala som predsa vzor v rodine a po starkej som zdedila aj všetky strihy, ktoré si zakresľovala na novinový papier." Iveta doposiaľ šila len malatinské kroje. Trúfa si však aj na odev inej obce či regiónu. "Baví ma to, pri šití si oddýchnem. A radšej sa budem „babrať" s malým oblečením pre bábiky, ako by som mala šiť saká," uzatvára Iveta.
