RABČA. Šiesty september som vždy považoval za obyčajný deň. Po tom, čo som sa dozvedel toto leto, to už nikdy viac tak nebude. Šiesteho septembra pred 68 rokmi sa v Európe začalo diať niečo, na čo je aj slovo hrozné prislabé. A súčasťou toho bola aj rodina z Rabče.
Nikdy som si nepomyslel, že ešte aj po viac ako polstoročí sa cez video z Ameriky dozviem o nevysloviteľných útrapách niekdajšej obyvateľky Rabče Erziky Steinitz v koncentračnom tábore Osvienčim či o strašnom osude jej rodiny. A to všetko len zato, že boli Židia! Je jediná z rodiny, čo zázrakom prežila tábor smrti. Hroznú históriu rodiny Steinitz z Rabče nám doplnili manželia na dôchodku Charles a Mária Steinitzovci z New Yorku. Toto leto prišli už druhýkrát pátrať po vlastnom rodokmeni...
Ťažký život
Žigmund a Rozsi Steinitzovci boli šikovní. Darilo sa im. Mali v dedine obchod, krčmu aj pílu. Aj gazdovali, mali kravy, kone. Ľudia si na nich spomínajú v dobrom. Mali dve pekné dievčatá: Erziku a Valeriu. Život v Rabči nebol ľahký. „Aj moje kamarátky z detstva Erzika a Valika, označené žltou hviezdou, sa so mnou podelili o chlieb," spomína na časy detstva Rabčan Anton Adamčík.
Odvoz do tábora
V marci 1942 Steinitzovci nútene poslali svoje dcéry do „tábora". Verili, že sa vrátia. Porcelánovú bábiku v kúte ich obchodu v Gaceli držali pre dievčatá, keď sa vrátia. No do tábora odviezli aj ich, aj celú ich rodinu.
Od marca do októbra 1942 slovenská vláda Slovenského štátu ako prvá deportovala vlastnými mocensko-administratívnymi prostriedkami zo Slovenska do nacistických vyhladzovacích a koncentračných táborov na okupovanom území Poľska takmer 58 tisíc Židov.
Osvienčim
„Sestra Valéria mala 16 rokov, keď som ju odprevadila do plynu ..., bola slabšia ako ja," uvádza v roku 1982 pre floridskú televíziu americká občianka Erzika Pearlová, rodená Steinitz. „Kto nevládal, išiel do plynu. Aby sa im ľahšie počítalo, tak ich zoraďovali po štyroch... Pestovali sme tam zeleninu a posievali sme zeleninové polia popolom zo spálených tiel..."
Erzika Steinitz prežila...
...s vypáleným nápisom na ruke, mala ho tam až do smrti. Ako prežila, nik presne nevie. Manželia Charles a Mária Steinitzovci uvádzajú, že sa zapáčila jednému Nemcovi, a ten ju preradil zo zoznamu do plynu na neskôr, a tých už nestihli...
Oslobodenie Osvienčimu - sovietsky vojak a Žid Jakov Gelfandbein si každý rok 27. januára naleje vodku, upečie toast a spomína: „...na rozlámané vráta, z ktorých pomaly na svetlo vychádzali dožívajúci kostlivci a hádzali sa mu okolo krku. Dňa 27. januára 1945 mal 23 rokov. Vedel, že mohol byť jedným z tých, čo mu bozkávali ruky za dve lyžice bujónu. Viac nevládali zjesť. Prišiel s vojakmi, čo oslobodili Osvienčim. Prišli príliš neskoro - v tábore bolo už len sedemtisíc ľudí, ktorí sa nevládali vydať na pochod smrti, a tak ich tam dozorcovia nechali zomrieť od hladu a zimy." Na pochod do táborov v Nemecku z Osvienčimu sa vydalo 56 tisíc mužov a žien. Väčšina z nich tam nikdy neprišla. V Osvienčime bolo zmarených 1,5 milióna ľudských životov.
Návrat do Rabče
Vrátila sa. Udajne chcela zostať, aj lásku si našla. Majetky rodine už zhabali. Ozvali sa jej známi z Ameriky. Predala zakopané rodinné šperky za diamant, ktorý jej zubár vložil do zuba a odišla do nového sveta, Ameriky, na Floridu. Tam našla Erzika novú lásku, manžela Pearla. O jej živote viac nikto z Rabče nevedel, nepočul. Zomrela približne pred pätnástimi rokmi. Zostali po nej dve deti.
Rodokmeň Steinitz
Keď Charles Steintz ako šesťnásťročný dozvedel, že jeho rodina pochádza zo Slovenska, z Rabče, rozhodol sa preskúmať rodinné korene. Jeho otec sa odsťahoval z Rabče do USA v roku 1912. Charles sa zoznámil so svojou manželkou Máriou v gete, kde sa stretávali prisťahovalci zo Slovenska v Amerike. Jej otec, holič, bol tiež Slovák, do USA sa vysťahoval zo západného Slovenska. Mária s Carlesom sa vzali a z tohto zväzku vzišli štyria synovia.
Vďaka nim a prekladateľke A. Višinkovej sme sa dozvedeli aj o krutom osude celej rabčanskej rodiny - rodiny Steintz.
Autor: Vladimír Briš
