Článok pokračuje pod video reklamou
DOLNÝ KUBÍN. Prechádzka po starších dolnokubínskych sídliskách neraz v človeku zanecháva pocit, akoby sa prechádzal niekde v prírode. Okolo farebných bytoviek sú väčšinou udržiavané trávniky, či statné stromy. Ako si na časy, keď nepodliehalo využitie každého kúska zeme striktnému diktátu peňazí, spomína vtedajší mestský záhradník Alfréd Grolmus?
Ťukali si na čelo
„Pracoval som v Bratislave. Vysádzali sme tam stromy na Bajkalskej, Trnavskej ulici, v okolí Bratislavského hradu, ale aj inde. Do Dolného Kubína som prišiel s rodinou ako 28-ročný. Začal som tu sadiť novou metódou, ktorú som sa naučil práve v Bratislave. Každý si ťukal po čele - o takomto postupe ešte nepočuli a nik mi neveril. Ujali sa mi však všetky stromy. Doteraz rastú, neuhynuli," rozpráva Alfréd Grolmus. Nová metóda sa volala „presadzovanie vzrastlých stromov", čo v praxi znamenalo presádzať niekoľkoročné stromy. Tie už vtedy dosahovali výšku do desiatich metrov a boli zhruba pätnásť rokov staré.
Stromy sadili žeriavmi
„Asi 40 stromov sme viezli z Oravskej priehrady na dlhých sedemmetrových platuňákoch. To je taká dlhá plošina, po bokoch dve kolesá, ťahali ju traktory. Išli sme cez dediny a nikto nechápal, čo to vlastne robíme. Kmene a korene stromov sme obalili vrecami, obkrútili drôtmi, celé sa to vlhčilo, aby stromy v zdraví vydržali cestu, ale aj nápor presadenia, aby nevyschli. Sadili sa do jám hlbokých dva metre. Pomáhali pri tom žeriavy, ale aj množstvo chlapov. Takto sme sadili prevažne borovice a douglasky."
V tieni stromov, ktoré rastú v Dolnom Kubíne vďaka Alfrédovi Grolmusovi, si môžete oddýchnuť napríklad na ulici Športovcov, Na Sihoti, okolo terajšej Obchodnej akadémie, ale aj na Brezovci pri nemocnici.
Záhradník tu už zostal
„V Dolnom Kubíne mi dali robiť aj trávniky, sadiť kríky, kvety. Boli so mnou spokojní, lebo som robil rýchlo. Pre mňa to nebol problém, veď v Bratislave som sadil dva hektáre denne a tu to bolo celé len dva hektáre," pousmeje sa Alfréd Grolmus.
Budúci rok tomu bude už 40 rokov, čo zapustili svoje korene v tomto meste nielen stromy, ale aj Alfréd Grolmus, ktorý sa napokon v Dolnom Kubíne aj s rodinou usadil. Dnes si užíva zaslúžený dôchodok, ale plody svojej práce vidí denne. Veď za ten čas prešlo jeho rukami množstvo dolnokubínskej zelene, ktorá skrášľuje a spríjemňuje bývanie viac ako dvadsiatim tisíckam Dolnokubínčanov.
