Niekto „tam hore" si toho roku z organizátorov Sihelského Tuba poriadne vystrelil. No súťaž doma vyrobených traktorov a im podobných strojov aj tak dopadla vynikajúco.
SIHELNÉ. Sobota 22. augusta - trať 3. ročníka Sihelského Turba v areáli lyžiarskeho strediska SKI Grúnik Sihelné je pripravená. Traťou je v tomto prípade rozrýpaný terén plný jám a výmoľov. Organizátori sa musia postarať už len o jediné. O dostatok blata. Chlapi neváhajú a niekoľko hodín sa "mordujú" s polievaním trate. O dve hodiny nato škrípu zubami - nebo akoby sa roztrhlo a leje, a leje. Prestáva až v nedeľu ráno. Chlapi sa opäť chopia roboty - čo včera na trať naliali, to musia odčerpávať. Telefóny organizátorov neustále vyzváňajú: bude Turbo, nebude? Jasné, že bude, odpovedajú chlapi každému, hoci sami sú ešte na pochybách. Až hodinu pred avizovaným začiatkom - parádnou jazdou po dedine - si môžu vydýchnuť. Dážď prestal. Od tej chvíle až do večera sa nezastavia.
Slabé boli len zvary
„Možno aj pre ten dážď a pre všetko okolo bola toho roku trať najkvalitnejšia zo všetkých troch ročníkov. Tvrdili to všetci chlapi," hovorí Jozef Fernéza, jeden z organizátorov. Ďalší piati kolegovia prikyvujú. „Jasné, že na ťažkej trati sa vyskytli aj poruchy. Väčšinou išlo o tie isté chyby - slabé zvary. No po vlastnej osi neodišli domov len Kozák a Brandýs, ostatní improvizovali a stroje hneď opäť spojazdnili. Všetkých 28 majiteľov súťažných traktorov si môže byť istých, že ich stroje zvládnu nadchádzajúce kopanie zemiakov alebo tým, čo na strojoch treba opraviť a zdokonaliť. A potom budú spokojné aj manželky. Vlastne si tu chlapi pred kopačkou vychytali všetky muchy na strojoch."
Trať dajú do poriadku
Organizátormi podujatia sú každý rok tí istí chlapi: Anton Vnenčák, Marián Staš, Jozef Fernéza, Dušan Brandys, Dušan Grobarčík a Milan Kornhauser. „V deň súťaže nám však pomáha ešte množstvo dobrovoľných pomocníkov, a aby bolo hodnotenie čo najobjektívnejšie, „stopky" robia pani učiteľky," nezabúda na pomocníkov Marián Staš. Veľmi si vážia, že pri príprave Turba ich každý rok výrazne podporuje Obecný úrad v Sihelnom. A aj keď obecné rozpočty pociťujú súčasnú finančnú krízu, obec urobila pre súťaž všetko, čo mohla. „Problémy sú len s pozemkom, pretože traktory zem doničia, aj keď sa ju vždy snažíme dať do pôvodného stavu, nakoľko sa len dá," dodáva Dušan Brandys. A tak sa súťaž po tri roky konala na troch rôznych miestach. Toho roku priestor poskytli miestny urbár a majiteľ lyžiarskeho strediska. „Ešte pár dní musíme počkať, kým trať vyschne, a pustíme sa do roboty," plánujú chlapi. „ Trať bola taká rozbahnená a náročná, že pred štartom sme každému traktoristovi odporúčali najprv sa poriadne nadýchnuť, aby sa nám vo výmoľoch neutopil..."
Viac fotografií zo Sihelského Turba 2009 nájdete tu.
Papiere by asi nedostali
Na traktory bol svetový pohľad. Hádam ani jeden nebol „čistá rasa", všetko boli hybridy viacerých značiek, ba boli aj také, ktorých časti sa nedali priradiť k žiadnej značke. Už známou raritou súťaže je traktor Jána Sameljaka zo Sihelného. Išlo pôvodne o stroj z roku 1911 zn. Svoboda s oskobovanými pneumatikami, no Ján Sameljak mu už dávno vtisol svoj technický rukopis. Každý rok na ňom čosi pozmení, toho roku mu urobil čiastočnú kapotáž.
Traktoristi súťažili v štyroch disciplínach: prejazd terénom, rýchlosť, slalom z kopca a do kopca a jazda zručnosti (jednou stranou po ošúpanom kmeni stromu). „Ako inak, vyhodnocovali sme najlepších, bez toho to nejde, no zvíťazil vlastne každý, kto prišiel, pretože každý dostal nejakú cenu, od prvého po posledného. Využívame totiž systém, že pri vyhlasovaní výsledkov si každý vyberie z cien, čo chce. Je len spravodlivé, že tí, ktorí dosiahli lepšie výsledky, si vyberajú z cien ako prví," konštatuje Marián Staš. Už dnes chlapi rozmýšľajú, čím oživiť budúci ročník Sihelského Turba.
