Článok pokračuje pod video reklamou
Mladý Hruštínčan vdychuje do kusov nehybného materiálu život a mení ho na sochy, krásne obrazy, ale aj úžitkové veci.
HRUŠTÍN. Rukami mladého rezbára prešiel už nejeden kus dreva. Z jeho sôch akoby bolo cítiť život. S drevom pracuje už viac ako desať rokov. Aj počas štúdií na strednej a vysokej školy sa zameral na prácu s týmto tvárnym materiálom. Reč je o 26-ročnom Mariánovi Hutirovi, rezbárovi z Hruštína.
Drevo ho chytilo za srdce
Mladý rezbár vyrastal s drevom od malička. Hoci nemal po kom zdediť rezbárske gény, po skončení základnej školy išiel študovať rezbárske práce do Nižnej. „Spočiatku sa mi rezbársky odbor nezdal lákavý, „dohnal" ma k tomu otec," hovorí s úsmevom. „Priťahovalo ma skôr lesníctvo." Po maturite Marián pracoval rok v stolárskej dielni, potom sa rozhodol ísť na vysokú. Vyštudoval na Technickej univerzite vo Zvolene odbor Procesy spracovania dreva. Teraz sa jeho koníček stal aj prostriedkom na privyrobenie si. Ešte pred mesiacom totiž vyučoval na strednej škole v Dolnom Kubíne. Teraz si hľadá prácu a rezbárčením si privyrába.
„Často drevo prirovnávam k žene, ktorá vyžaduje cit, pochopenie, nehu i vášeň. Tá vyžaruje z každého dobrého autora," opísal lásku k tvárnemu materiálu rezbár. „K drevu pristupujem s úctou a porozumením. Je to tvrdý a zároveň poddajný súper."
Barová stolička
Svoju „srdcovku" zatiaľ nemá
Marián používa na svoje „výrobky" väčšinou lipové drevo. „Dá sa však použiť aj iný druh listnatého dreva. Pri sochách určených do exteriéru môžeme použiť aj mokré, no pri vyrezávaní obrazov pracujem so suchým drevom, lepeným do blokov, aby sa nedeformovalo."
Náročnejšie na spracovanie sú pre rezbára obrazy. „Pri obrazoch treba pracovať s citom a dávať pozor, aby som na niektorých miestach neodobral priveľa materiálu. Potom sa to ťažko zachraňuje a nezachovala by sa tvárnosť reliéfu," opisuje mladík. „No keď zarežem hlbšie u sôch, dá sa to ešte zachrániť tak, aby nebolo nedokonalosť vidieť."
Marián Hutira má za sebou už viac ako desať rokov vyrezávania, no ani po toľkých rokoch zatiaľ „srdcovku" medzi svojimi dielami nemá. Ale ako hovorí, do všetkých obrazov a sôch vložil kúsok seba. Dokonalé tvary a línie svedčia o tom, že pracuje nielen rukami, ale aj srdcom.
Vyrezal súsošie svätej Anny do kaplnky
Miestny pán farár a obecné zastupiteľstvo Mariána požiadali o zhotovenie súsošia svätej Anny do novopostavenej kaplnky vo Vaňovke, miestnej časti Hruštína. „Nemal som žiadne námietky, veď som tu doma. Keď ma o to požiadali, súhlasil som, že sochu urobím." Zhotovenie súsošia však dalo Mariánovi poriadne zabrať, otestoval na ňom aj svoju vytrvalosť. Dokázal ju síce spraviť v priebehu jedného mesiaca, ale „makal" na nej denne, niekedy až desať hodín vkuse.
Na súsošie použil rezbár tradične lipové drevo. Vytesal z neho 1,3-metrovú sochu a upravil polychrómiou. „Je to farebná úprava dreva. Na sochu som postupne nanášal kriedové podkladové vrstvy aby som vyrovnal nerovnosti povrchu a farebné pigmenty. Konečným náterom - včelím voskom - som nanesenú farbu zafixoval a zároveň som ním dosiahol určitý stupeň lesku," vysvetlil umelec postup práce.
Keď má nervy, vyrezáva
„Najradšej pracujem v noci. Neskoro chodím spávať a často vstávam skoro," smeje sa Hruštínčan. Večer má na tvorenie diel najväčší kľud a najlepšie nápady. Práca mu vraj ide „od ruky" najmä vtedy, keď ho niekto nahnevá. „Vtedy sa zavriem v dielni a vyrezávam až do noci."
Umelec má za sebou už niekoľko rezbárskych sympózií. Naposledy bol v Kunoviciach v Českej republike pri príležitosti 16. Medzinárodného detského folklórneho festivalu „Kunovské léto 2009". Zúčastnil sa i rezbárskeho sympózia v areáli Ski Zábava Vasiľovská hoľa. Čo sa týka budúcnosti, Marián plánuje aj naďalej pracovať s drevom.
„Do budúcna si možno založím aj živnosť. I keď to asi nebude čisto rezbárstvo, ale aj vyrábanie bytových doplnkov z dreva, stolárskych výrobkov alebo opravy starožitného nábytku," opísal svoje plány mladý rezbár Marián Hutira.
