ORAVA. Povinné triedenie piatich druhov odpadu - skla, papiera, kovu, plastov a biologicky rozložiteľného odpadu - klope na dvere. Podľa zákona o odpadoch sa o to obce a mestá musia postarať od 1. januára 2010. Od rovnakého dňa zákon zakazuje tieto odpady miešať. Tých, ktorí sa ešte stále nezžili s povinnosťou separovať odpad, čaká od začiatku budúceho roka ťažké obdobie. Hádzanie spomínaných komodít do bežného odpadu bude totiž nezákonné.
Problém s biologickým odpadom
Väčšina obcí a miest triedi plasty, sklo a kovy, o zber papiera sa starajú školy. Recyklovaním biologicky rozložiteľného odpadu - kompostovaním - sa však oravské mestá a obce zatiaľ nezaoberajú, pretože nie sú štátom vytvorené podmienky na jeho ďalšie uskladnenie. Združenie miest a obcí Slovenska chce dosiahnuť, aby sa termín, kedy táto povinnosť vstúpi do platnosti, oddialil. „Jedno je biologický odpad vyseparovať, druhé, čo s ním ďalej robiť," hovorí primátor Trstenej Jozef Ďubjak. „Technicky je to možné, veď tento druh odpadu sa separuje aj v iných krajinách. Ide však o to, aby si ľudia zvykli na separovanie tejto komodity." ZMOS bude požadovať, aby sa povinnosť separovať aj biologicky rozložiteľný odpad presunula na rok 2013.
Ľudia vývoz predražujú, aj zlacňujú
Trstenčania separujú sklo, papier, kovy, plasty a tetrapaky. „Na triedenie papiera si ľudia zvykli už dávnejšie. Podobne to u nás vyzerá aj s ostatným - ľudia si zvykajú. Stále však nevedia dobre separovať plasty. Ľudia zabúdajú, že plastové fľaše treba pred vyhodením stlačiť, aby sa zmenšil ich objem. V kontajneroch bývajú fľaše plné vzduchu, čím sa podstatne znižuje ich kapacita a predražuje vývoz," hovorí primátor.
V Trstenej majú aj istý spôsob motivácie. Ak ľudia separujú kov alebo tetrapaky a prinesú ich na technické služby, zníži sa im poplatok za vývoz komunálneho odpadu. „Mnohí ľudia si už uvedomujú, že matematika nepustí: čím viac vyseparujú, tým menej bude odpadu a tým menej budú platiť za jeho vývoz.
Povinne triedia už dnes
Obce Združenia miest a obcí hornej Oravy podľa slov predsedu Jána Banovčana už dnes povinne separujú väčšinu komodít, ktoré zákon káže separovať od budúceho januára. Okrem skla, papiera, plastov a kovových obalov triedia aj tetrapaky. „Problém biologicky rozložiteľných odpadov je v štádiu príprav. Na dedinách, kde zvyšky potravy a rastlín zužitkujú domáce zvieratá to nebude taký problém," hovorí J. Banovčan „Ostatný odpad sa môže kompostovať. Jednoduché kompostoviská už dnes využívame napríklad v Zábiedove."
Podľa Jána Banovčana sa stále nájdu väčšie či menšie rezervy v kvalite separovania. „Je však kríza, klesajú ceny prvotných surovín, a tak sa druhotné suroviny na Slovensku dnes stávajú vážnym problémom a načierajú hlboko do vreciek obcí a miest."
Vláda sa v memorande zo začiatku roka zaviazala, že pre hospodársku krízu posunie povinnosť separovať biologický odpad na rok 2013. Otázne však je, či svoje záväzky aj naplní.
Biela Orava triedi, aj dotrieďuje
Obce v okrese Námestovo triedia odpad už dlhšie. „Obce sú na separovanie dobre pripravené, triedenie odpadu určite zvládneme aj od budúceho roku," konštatuje starosta Brezy Ladislav Matejčík, ktorý má v rámci združenia samospráv na starosti separovaný zber v celej oblasti Bielej Oravy. „Okrem biologického odpadu už triedime viacero komodít. V Breze dotrieďujeme centrálne, z dedín celého okresu."
Mesto Námestovo si rieši otázku triedenia osobitne. Ľudia majú k dispozícii 180 farebne odlíšených kontajnerov na vytriedený papier, sklo a plasty. „Triedenie odpadu sa postupne vylepšuje, pretože separujeme už niekoľko rokov," uviedol prednosta mestského úradu Milan Rentka. „I keď je to nezaplatené, pretože za papier, ktorý sme vyzbierali, vytriedili a odviezli, sme nič nedostali."
Najmenej separujú sídliská
Mesto Dolný Kubín separuje sklo, plasty, papier a kovy už niekoľko rokov. Na piatu komoditu - biologický odpad - sa ešte len pripravuje.
Podobne je to v dolnooravských obciach. „Separujú sa zložky ako papier, plasty, kovy, no s biologicky rozložiteľným odpadom je problém. Na jeho umiestnenie treba kompostáreň, a tú obce nemajú," povedal podpredseda ZMODO Ladislav Tomáň
Paradoxom je, že najmenej separujú ľudia tam, kde je odpadu najviac - na mestských sídliskách. Kontajnery na separovaný odpad tu síce sú, no vandali ich často zničia alebo do nich ľudia hádžu čokoľvek. Tomu, kto na sídlisku separuje sa jeho úsilie často zdá ako boj s veternými mlynmi. Zaujímavé bude sledovať, ako si s tým mestá poradia, pretože v bežných kontajneroch by už po 1. januári nemali byť plastové fľaše, papier, kovy, ani sklo. Ak nazrieme do takého kontajnera na sídlisku dnes, viac ako polovica je práve - separovateľný odpad.
Autor: NK, AG, SM
