Včelám sa venuje už pol storočia a deti v škole pravidelne degustujú sladký medík od jeho včiel - Stanislav Krasničan, včelár z Krušetnice.
KRUŠETNICA. Stanislav sa včelám venuje súkromne už polstoročie, no vypomáha aj krušetnickej škole pomôckami alebo ak sa deti majú učiť o včelách. Vždy im ochotne porozpráva, ako sa dajú spoznávať vlastnosti včiel a využívať aj v ľudskom správaní. Včelár žiakom predvádza názorné ukážky a ponúkne ochutnať aj sladučký medík.
Okrídlené robotnice sú pre Stanislava koníčkom, hoci dnes sa stáva včelárstvo stále zriedkavejšou voľnočasovou aktivitou, o podnikaní s ním ani nehovoriac. „Stav včelárstva v Krušetnici tiež upadá. Je tu už len asi štvrtina z niekdajšieho počtu včelárov. Aj mladých, ktorí by boli ochotní venovať sa tejto prospešnej záľube, je málo. Bodaj by aj nie, veď aj včelárske krúžky na školách sú už minulosťou," konštatuje Stanislav Krasničan.
Aj včely majú vlastnú SBS-ku
Podobne ako ľudia, aj včely majú svoje „bývanie" usporiadané. Vo včelíne sú úle, v každom úli žije jedno včelstvo. Každé včelstvo má svoju kráľovnú a svoju typickú vôňu, takže ak včely zablúdia, navzájom sa spoznajú podľa charakteristickej vône.
Zaujímavé je nielen to, že cítia vôňu, ale vnímajú aj farbu. „Keď včela zablúdi, vníma farbu úľa a podľa toho sa dobíja „domov". Ak včela do úľa nepatrí, ostatným včelám to napovie jej vôňa a dnu ju nepustia, zhodia ju dole. Včely sú si navzájom cudzie, pri odlišovaní im pomáhajú feromóny. V úli existuje strážna služba, vykonávajú ju včely, ktoré zostávajú po vyliahnutí 40 dní v úli. Ich úlohou je stráženie, čistenie včelieho diela a kŕmenie kráľovnej. Keď je však včela nasatá sladkou šťavou, tú pustia do každého úľa. Vedia, že keď je plná, nejde ostatným nič vziať, lebo sa už do nej nič nevojde. Naopak včely útočia na hladnú „nepriateľku" ktorá im môže z úľa niečo odniesť."
Mor chvalabohu nemali
Ľahšie a rýchlejšie sa šíria dnes aj choroby včiel. Včelstvá musí ich hospodár neustále pozorovať, aby nemociam predišiel. Podľa Stanislava je hojne rozšírený klieštik, ktorý sa sem preniesol z Indie a rýchlo sa množí. „Včely musíme liečiť, dôležitá je správna aplikácia liečiva. To sa nachádza v knôte, ktorý vložím do úľa, zapálim a na hodinu úľ uzavriem. Klieštiky dym zasiahne a vyhynú," opísal postup aplikácie lieku včelár.
„Veľmi nebezpečný je mor včelieho plodu - plôdiky vtedy začínajú hniť, včely sa prestávajú rodiť a včelstvá zanikajú. Ešte po 20 rokoch sa nájdu v okolí úľa škodlivé spóry, ktoré sú schopné recidívy a môžu vyvolať chorobu opakovane. Vtedy pomôže jediný „liek" - všetko uložiť na kopu a zapáliť. Podľa Stanislava Krasničana vtedy včelár utrpí nielen veľké škody, ale aj citovú traumu, sklamanie.
„Občas sa stretávame aj s vandalizmom, ktorý si včielky určite nezaslúžia, aj keď majú nepríjemné žihadlá," hovorí včelár. „Poznávanie včiel je veľkou školou života a človeka môže len šľachtiť."
Pomôže studená voda
V blízkosti úľov si treba dávať veľký pozor, abyvčely niekoho nepichli. Hoci by mali byť úle umiestnené na slnku, Stanislav ich má „schované" medzi stromami, pretože jeho včelstvá sa nachádzajú neďaleko školy.Toho roku sa mu včely vyrojili. „Včely vtedy človeka neohrozia, ak sa im násilne nepostaví do cesty. Svoj cieľ majú vždy jasne vytýčený," dodáva skúsený včelár. Vždy má však po ruke nachystané vedro s vodou, pre istotu, ak by sa náhodou vyrojili. „Keď zacítia na krídlach vodu, dávajú sa dokopy. Voda ich „schladí" a roj potom ľahšie chytím."
Ak sa včely predsa vyroja, treba sa od nich opatrne vzdialiť. „Bežať nemá význam, pretože včela dokáže letieť rýchlosťou cca 60 kilometrov za hodinu. Človek je schopný bežať tridsiatkou, takže včele neunikne." Stanislav odporúča zdržiavať sa v blízkosti včiel v svetlom oblečení, najsympatickejšie sú im biele odtiene. Ak sa k nim priblíži niekto v tmavých farbách, sú útočnejšie. Nemajú rady ani parfémy a ostré vône.
Skúsenosti S. Krasničana sú nesmierne bohaté a cenné, nemá však svojho nasledovníka, ktorému by ich ochotne odovzdával. Je to pre neho veľké sklamanie, pretože ako tvrdí, včely prinášajú človeku taký mnohoraký úžitok, ako máloktorý iný živočích: „Keby včely neštípali, gazdinky by ich aj na peci chovali," konštatuje.
