Článok pokračuje pod video reklamou
DOLNÝ KUBÍN. Na nedávnom festivale Bažant Pohoda, ktorý predčasne ukončila tragédia a smrť mladého Piešťanca, bolo i množstvo Oravcov. Medzi nimi Michal Maršinský so sestrou a ďalšími Dolnokubínčanmi.
Tesne pred
Počasie tesne predtým, ako sa na ľudí zrútil stan, Michal opisuje ako daždivé, sprevádzané silným nárazovým vetrom a prudkým ochladením. „Práve sme boli ani nie sto metrov od O2 arény, pri našich stanoch. Jeden z nich nám spadol skôr ako O2 aréna. Keď sme zbadali, čo sa stalo, sestra s kamarátom Tomášom zostali na pár sekúnd v poriadnom šoku. Ja som si zachoval duchaprítomnosť a hneď som sa rozbehol k spadnutému stanu vyťahovať ľudí," spomína na udalosti spred niekoľkých dní M. Maršinský.
Stan ohrozoval aj jeho
Dolnokubínčan si najskôr myslel, že pod stanom bude oveľa viac uviaznutých ľudí, než bolo v skutočnosti. Kričal preto na známych, aby mu išli v zachraňovaní pomôcť. „Keď som sa priblížil k stanu, bol som prekvapený, že pod ním vládlo pomerne ticho. Ľudia behali splašene okolo stanu, nikto nemohol uveriť tomu, čo sa stalo. Pár z nich nadvihlo plachtu, ja som pod ňu vliezol a snažil som sa nájsť zranených. Pod plachtu som vošiel na viacerých miestach, ale okrem množstva krvi som tam nikoho nenašiel," hovorí Michal.
V tom čase ešte stále fúkal silný vietor. Opäť začal nadúvať plachtu a ohrozoval už aj mladého Dolnokubínčana, ktorý chcel pomôcť. „Vtedy som sa začal báť o vlastný život a zo stanu som radšej išiel rýchlo preč."
Záchranári nestáli o pomoc
Keď Michal vyliezol zo stanu, naskytol sa mu pohľad na asi pätnástich zranených, čo ležali na tráve. Každému z nich už niekto poskytoval prvú pomoc. „Obehol som všetkých zranených a všímal som si, kto na pohľad najviac potrebuje zdravotnícku pomoc. Po príchode prvej sanitky som sa snažil záchranárov navigovať k najviac postihnutej osobe. Záchranár ma však odbil so slovami, že má hlásených dvadsať prípadov ťažko zranených a aby som mu radšej neprekážal v práci. Z jeho prístupu som bol sklamaný. Začal som sa báť o svojich kamarátov, tak som sa k nim vrátil a zavelil som na odchod." Silný vietor zlomil aj ich dva stany.
Nezvládli to
Skupinka Oravcov bola do nitky premočená a všetkým bola zima. Domov sa vracali autom, no na päť hodín ešte uviazli v zápche. „Bezpečnostná služba na letisku úplne zlyhala. Čo sa týka koordinácie áut pri odchode z letiska, polícia si mohla uvedomiť, že väčšina šoférov bola ešte pod vplyvom alkoholu. V autách sedel nadmerný počet ľudí, je zázrak, že nedošlo k ďalšiemu nešťastiu," myslí si Michal.
Prvé dva dni po tragédii intenzívne myslel na prežité udalosti. „Napokon som ale rád, že mne ani kamarátom sa nič nestalo. Je mi veľmi ľúto všetkých zranených, ktorých som na vlastné oči videl. Snáď sa také niečo už nikdy nestane," dodáva M. Maršinský.
