JASENOVÁ. Svoju rozsiahlu zbierku historických predmetov pán Miroslav vytvoril za jeden rok.
„Chytilo ma to, keď som chodil po fuškách. V starých domoch som na pôjdoch ponachádzal kopu vzácnych vecí. S majiteľmi som sa vždy dohodol a keď sa mi niečo zapáčilo, dali mi to s tým, že ja som spustil z ceny svojej roboty," hovorí 54-ročný vyučený murár, obkladač.
Aj keď je už tento Jasenovčan na dôchodku, času nemá nazvyš. Každý deň je niekde na robotách. Na koníček mu preto zostávajú len víkendové dni, niekedy aj noci. „Všetko toto som nazhromaždil za rok. Po nociach som v maštali celú zimu škrobal, zváral, dával veci do poriadku."
Čo môže, sám opraví
Podstatnú časť zbierky Miroslava Mišeka tvoria pracovné predmety prostých ľudí z minulosti - starý topor na kresanie dreva, „tlačiareň" na bryndzu, váhy na váženie potravín so starými maďarskými objemovými jednotkami, korytá... Najstarším zberateľským úlovkom je dvestoročný lampáš, ktorý Miroslav získal od istej ženičky v zázrivských Ráztokách. Starožitnosti však nevyhľadáva len na Orave, má zaujímavosti aj z iných kútov Slovenska. Doma v dielni ich potom dáva do pôvodného stavu. „Ošmirgľujem ich, opravím, ak treba, namorím a dám vysušiť. Začal som ich vešať tuto na dvore pod šindľový prístrešok, ktorý som urobil," ukazuje nám svoje malé múzeum dôchodca.
Viac ako v múzeu
„Mám ešte toľko vecí, že keby som ich dal dokopy a vystavil, ani skanzen v Zuberci sa na moju zbierku tradičných ľudových predmetov nechytá," konštatuje zberateľ.
Jasný zámer, čo so starožitnosťami, Miroslav nemá. Vraj sa nimi rád obklopuje, pretože mu pripomínajú detstvo. Jeho záľubu mu toleruje aj manželka, ale len mimo múrov domácnosti. „Keby som jej to dovliekol dnu, asi by mi to povyhadzovala," usmeje sa zberateľ.
