Po chvíli si k vedľajšiemu stolu prisadla skupinka dievčat a chlapcov, študentov, ktorí práve končili namáhavý školský rok. U čašníka si objednali dve pivá a štyri coly. Za chvíľu im priniesla jeho kolegyňa z vedľajšieho hotela objednané nápoje. Na stôl položila poháre s nealkom.
,,Komu bude to pivečko?“, spýtala sa čašníčka mládencov.
,,Nám dvom,“ odpovedal jeden z nich a ukázal prstom na seba a kamaráta po pravici.
„Môžete mi ukázať občianske preukazy?“
Mládenci s nevôľou vytiahli svoje občianky. Čašníčka si ich prezrela a povedala: „Chlapci, je mi ľúto. Ešte nemáte osemnásť.“
Mládenci sa snažili čašníčku obmäkčiť prosbou, no neuspeli. „Je mi ľúto chalani. Ešte nemáte osemnásť, viete aké sú za to pálky keby mi prišla kontrola? Vyberte si niečo iné, rada vás obslúžim.“ Mládenci sa napokon uspokojili s colou.
Dopil som svoj nápoj, vstal som a zašiel k čašníčke zaplatiť. ,,Pani, to s tými chalanmi, bola ste super, to som už roky nevidel,“ snažím sa oceniť jej konanie. ,,Viete, za to sú vysoké pokuty. A keby aj neboli, ja som zásadne proti podávaniu alkoholu mladistvým. Keby ste videli, ako sa tu po večeroch potáca mládež po námestí, mnohí sa tu doslova plazia. Ani vy by ste neboli inakší,“ vysvetľuje mi.
Poďakujem sa a zaželám tejto sympatickej, hádam tridsaťročnej čašníčke pekný deň.
Cestou k autu uvažujem, prečo niekto dokáže dodržiavať zákony, ktoré by mali byť samozrejmosťou, a druhý nie. Prečo v našich mestách a dedinách obsluhujúci personál veselo čapuje pivo, nalieva víno, ba aj tvrdý alkohol osobám, ktorým ešte tečie materské mlieko po brade. Prečo na dedinských zábavách, diskotékach a športových akciách ponúkame alkohol bez toho, aby niekto skontroloval vek konzumentov. Prečo nie sú dodržiavané prevádzkové hodiny a záverečná je až vtedy, keď už začína driemať aj ten posledný štamgast? Každý sa snaží čo najviac a čo najrýchlejšie zarobiť, nezáleží akým spôsobom.
Mnohí si povedia, že jedna lastovička leto neurobí. Ak nenalejú tu, tak nalejú o pár metrov ďalej. Je to pravda, no keby všetci pracovníci reštauračných a pohostinských zariadení boli ako spomínaná pani na rohu Mariánskeho námestia v Žiline, odpadlo by nám veľa zbytočných problémov, ktoré – čo si budeme tajiť - vo výchove našej mládeže sú.
Autor: KL)