Článok pokračuje pod video reklamou
TATRY. Najrýchlejšie a najväčším počtom lykožrútov sa plnia feromónové lapače v ochrannom obvode Tatranská Javorina, Vyšné Hágy, Podspády, Štrbské Pleso, Dolný Smokovec, Tatranská Lomnica, Kežmarské Žľaby a v oblasti Tichej a Kôprovej doliny. Situácia sa zhoršila aj na Orave, v ochrannom obvode Zverovka.
V päťke sa odchytávať nesmú
V území národného parku v správe Štátnych lesov TANAPu je v 3. a 4. stupni ochrany prírody umiestnených 5 600 feromónových lapačov. V 5. stupni ochrany prírody, kde zákon o ochrane prírody a krajiny inštalovanie feromónových lapačov nedovoľuje, zaznamenávajú postup lykožrútovej kalamity štatistickým rátaním suchých stromov. Štátne lesy TANAPu tak v bezzásahovom území vrátane vzácnych pralesovitých formácií odhadujú už viac ako 560 000 lykožrútom zničených stromov na ploche takmer 2 000 hektárov. Práve z takto umelo vytvoreného bezzásahového územia, kde majú lykožrúty zabezpečený nerušený vývoj, masívne nalietavajú do širokého okolia a ničia lesy aj v nižších stupňoch ochrany prírody.
Môže za to i počasie
Počty lykožrútov, ktoré uviazli v monitorovacích feromónových lapačoch v jarných mesiacoch tohto roku sú porovnateľné s rokom 2007. Pritom práve v predminulom roku zaznamenali Štátne lesy TANAPu najväčšie odchyty podkôrneho hmyzu v nimi spravovanom území Tatranského národného parku od vetrovej kalamity v novembri 2004.
Dôvodom neželaného vývoja lykožrútovej kalamity v TANAPe je množstvo kalamitného dreva, ktoré zostali v lesoch bez zásahu na základe rozhodnutí štátnej správy ochrany prírody. Vplyv na vývoj kalamity mal aj vývoj počasia, ktorý bol podľa Petra Fleischera, vedúceho Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAPu viac ako priaznivý: „Tohtoročný apríl bol za posledných 110 rokov najteplejší. Teploty boli vyššie v priemere o 3 až 5 stupňov rovnako ako v máji, kedy bolo teplejšie v priemere o jeden stupeň. Keď sa k tomu pridá veľký deficit zrážok a nízka vlhkosť, podmienky pre vývoj lykožrúta boli v jarných mesiacoch optimálne.“
Ničivejší než víchrica
Od vetrovej kalamity poškodil lykožrút v území Tatranského národného parku viac ako 1 400 000 stromov na ploche takmer 5 000 hektárov. Podkôrny hmyz tak v priebehu štyroch rokov zväčšil celkovú kalamitnú plochu v území Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov TANAPu o viac ako polovicu z tej, ktorú pred piatimi rokmi poškodila (8 737 ha) novembrová víchrica a dnes dosahuje už takmer 14 000 hektárov.
