ORAVA. Na omše v horách prichádzajú stovky slovenských i poľských veriacich, obyvateľov okolitých dedín, ale i turistov. Ako vznikla tradícia tohto osobitného náboženského prejavu v lone oravskej prírody?
Za prírodu a vieru
S celebrovaním omší na horách začal Jozef Stolarczyk, farár Zakopaného, v druhej polovici 19. storočia. V jeho kronike „dawnego Zakopanego“ je zaznamenané, že Te Deum laudamus zaznelo na Gerlachovskom štíte v roku 1874. V čase pôsobenia kňaza Stolarczyka začala v Zakopanom poľská inteligencia, sústredená okolo univerzít v Krakove, Varšave a Ľvove, organizovať veľké turistické výpravy do poľských a slovenských Tatier. Výprava sa skladala z poľských a európskych vdelancov, z nosičov (tragarzi) a goralských muzikantov (grajcy). Kňaz - kanonik Stolarczyk odslúžil pre účastníkov výprav svätú omšu aj na horských štítoch. Omše na horách boli vďakou Stvoriteľovi za krásu tatranskej prírody a prosbou o obrátenie zakopanských Goralov ku kresťanskému životu. Vo vtedajšom Zakopanom pretrvávali pohanské obyčaje. Ľudia sa chodili modliť za úrodu a pekné počasie k tzv. svätému smreku. Farár Stolarczyk získal faru polopohanských ovečiek. Počas omše vchádzali gazdovia i pastieri do kostola v klobúkoch. Fajky si odpaľovali od večnej lampy pred oltárom. Ich národným hrdinom bol Jánošík a zbojnícke družiny.
Z Tatier do Oravíc
Staré zvyklosti sa vykoreňovali len veľmi ťažko. Húževnatá dušpastierska práca kňaza Stolaczyka čoskoro priniesla ovocie. Ľudia sa začali báť večného ohňa v pekle a postupne sa vplyvom kostola a školy, ktorú Stolarczyk založil, začali civilizovať. Kňaz si získal rešpekt svojich farníkov aj impozantnou postavou - bol o hlavu vyšší od najvyššieho Gorala. V takej situácii sa bolo za čo modliť. Náboženskými obradmi na horách obetavý Stolaczyk vyhovel veriacej turistickej klientele z vyšších spoločenských kruhov, i sprievodu goralských nosičov a muzikantov.
Na Orave boli známe odpustové omše na svätú Annu (26. júla) v Oraviciach. Profesor Anton Kocian v turistickom sprievodcovi Orava z roku 1933 spomína, že v Oraviciach je pri kosbe lúk veselo od dávnych čias. V deň sv. Anny býva odpust na uctenie patrónky kostolíka. Po službách božích usporiadali Tvrdošínčania ľudovú veselicu, na ktorú prišli ľudia nielen z Tvrdošína, ale aj z okolia Oravíc. Oravické omše boli spola kostolné a spola poľné. Obrady prebiehali v kostolíku, ale väčšina veriacich bola na omši mimo kostola. Vlaňajšia oravická odpustová omša v Oraviciach sa vykonávala na poľnom oltári.
Omše v Roháčoch
V Zuberci sa počas Sviatku hôr slúžia sväté omše pri poľnom oltári na Zverovke. Prvá omša z tejto série bola pred vyše sedemdesiatimi rokmi, 29. júna 1938. Zuberčania sa vtedy húfne uberali hore Studenou dolinou na Zverovku. Išli peši, na bicykloch i na ovenčených vozoch. Po svätej omši sa hostili z domu prinesenými dobrotami. Zdatní Zuberčania potom podnikali túry zo Zverovky na Osobitú, alebo k Roháčskym plesám. V čase totality (od roku 1951) sa poľné omše nekonali. Od roku 1991 ich opäť celebrujú významní cirkevní hodnostári s ďalšími koncelebrantami. V roku 1991 sa začala tradícia svätých omší aj pri kríži na vrchole Lúčnej v Roháčoch, vo výške 1 653 m. Termín je každoročne dohodnutý z poľskej i zo slovenskej strany. Omše striedavo slúžia slovenskí i poľskí kňazi. Účinkujú ľudové hudby zo Zuberca i Zakopaného. Omše sú príležitosťou na priateľské stretnutie Podhaľanov so zuberskými horalmi a s ďalšími účastníkmi zo Slovenska i z Poľska.
Na Babej hore
Na počesť výstupov pápeža Jána Pavla II. na Babiu horu sa každoročne koná svätá omša na jej vrchole. Zúčastňujú sa jej občania z okolitých dedín zo slovenskej i poľskej strany a početné skupiny turistov. Omše prebiehajú v nadmorskej výške 1 725 m. Ďalšie podobné omše slúžia kňazi - turisti na vrcholoch Pilska (1 557 m), Skorušiny (1 314 m) a pri Hviezdoslavovej hájovni v Rovniach (886 m).
Sväté omše na horách sú výrazom vďaky Stvoriteľovi za čistý horský vzduch, zdravú vodu, hojnosť lesných plodín, všeužitočné drevo, krásne horské kvety, lesnú zver a spevavé vtáctvo. Človek sa v prostredí krásnej, nezničenej prírody cíti dobre a regeneruje si telesné i duševné sily. Je dobre, že omše kňaza Stolarczyka, ktorými začal oslavovať Božie dielo v horách, sú podnetom aj pre súčasných kňazov na prenesenie svätej liturgie na horské poľany a vrcholy. Vďaka nim majú veriaci popri relaxácii aj duchovný zážitok.