Čo vás podnietilo založiť festival Verím Pane, aká je jeho podstata a prečo ste sa rozhodli práve pre takýto názov?
- Festival vznikol v roku 1990 v Horných Kočkovciach a názov mu dala pieseň kňaza Viktora Zborana, ktorá bola istý čas i jeho hymnou. Pôvodným zámerom festivalu bolo dať možnosť koncertovať kapelám a spevokolom existujúcim popri chrámoch na veľkom pódiu s profesionálnym ozvučením. Neskôr sa k pôvodnému cieľu pridala aj snaha pomôcť kresťanským muzikantom v umeleckom, odbornom i duchovnom raste. Dnes je festival predovšetkým stretnutím veriacich muzikantov a priaznivcov slovenskej gospelovej scény.
Zorganizovať takýto festival je veľmi náročné - kto všetko sa zapája do príprav? Pomáha aj mládež?
- Festival Verím Pane už roky organizuje združenie LUX communication v spolupráci s Rímskokatolíckym farským úradom Námestovo, Mestským úradom Námestovo, Katolíckou jednotou Slovenska, Domom kultúry a ďalšími zložkami v meste. Zorganizovať 5-dňový hudobný festival je práca pre tím. Ten základný tvoria predovšetkým riaditeľka Katolíckeho domu Danka Kadlubová, učiteľ gymnázia Tibor Kitaš a Gabika Sudorová. Na ich prácu úzko nadväzujú ďalšie desiatky mladých ľudí z Oravy i z celého Slovenska. Bez ich dobrovoľníckej práce by sme festival nedokázali zorganizovať.
Bude tento ročník festivalu oproti predchádzajúcim lepší? Je oň stále záujem?
- Nedokážem povedať, či bol niektorý z ročníkov festivalu lepší, či horší. Každý je niečím iný. Niečo sa vydarí, niečo zase nie. Pre nás, ktorí ho máme radi je dôležité, že je. Aj pre mňa, aj pre ľudí z organizačného tímu, či mnohých muzikantov je festival Verím Pane akýmsi miestom v živote, na ktoré sa celý rok tešíme a už si ani nevieme predstaviť, že by to mohlo byť inak. Jednoducho, na festivale sme doma!
Festival Verím Pane má už niekoľko rokov aj svoje vlastné motto: Doma je doma. Prečo ste si zvolili práve toto motto?
- Motto vzniklo pred pár rokmi, keď sme sa pokúsili zadefinovať, čím pre nás festival Verím Pane je. Uvedomili sme si, že je pre nás priestorom, v ktorom sa stretávame s ľuďmi, ktorých máme radi, že je pre nás akýmsi „domovom“ a zároveň „predchuťou“ skutočného domova, ktorý nás čaká vo večnosti. Práve preto „doma je doma“.
Prečo by podľa vás mali ľudia na tohtoročný festival prísť? Čo všetko budú môcť nielen vidieť, ale aj zažiť?
- Predovšetkým: účasť na Verím Pane nie je povinná (smiech) a každý, kto naň prichádza by si mal uvedomiť, že dostane iba toľko, koľko bude sám ochotný obetovať. Na zažitie atmosféry festivalu nestačí iba prísť na koncert - či už ako divák, alebo ako účinkujúci - ale treba sa aktívne zúčastniť aj tvorivých dielní, duchovných aktivít a zapojiť sa do niektorého spoločenstva. Záleží na každom, čo si z pripraveného programu pozrie. V piatich koncertných večeroch na hlavnom pódiu vystúpi do 50 hudobných skupín, ďalšie budú hudobne sprevádzať festivalové sväté omše v kostole. Na prehliadke dokumentárnych filmov Pilgrim fest budú môcť uvidieť desiatky filmov. V Dome kultúry môžu zažiť nočné Jam session, MM show, či koncerty klubového pódia. Cez víkend zas predstavenie Divadla na kolesách či tanečného divadla ATak.
Prečo ste si na usporiadanie hudobného festivalu vybrali práve Námestovo?
- Ako som spomínal, festival vznikol v Horných Kočkovciach, v roku 1994 sa presťahoval do Považskej Bystrice. V roku 1997 sa nekonal a od roku 1998 zakotvil v Námestove. Bolo a je to o akomsi vzájomnom porozumení. Ale impulzom pre moju prvú návštevu Námestova v roku 1997, keď sa festival nekonal, bola rada Jara Poláčka a Maťa Pinzíka, ktorých som stretol na divadelnom festivale Gorazdov Močenok. Keď sme sa rozprávali o tom, že festival Verím Pane nemá miesto pre pokračovanie, len mi povedali: Choď do Námestova za primátorom - vtedy ešte Ivanom Krušinským - a uvidíš, že festival bude! A mali pravdu. Aj keď je na poste primátora už iný človek, festival stále žije.