Článok pokračuje pod video reklamou
Zápas s Krivou na domácej pôde bol pre Petra Sitárika rozlúčkový, hoci vôbec nedopadol tak, ako si predstavoval. Rozlúčil sa však len s aktívnym futbalom, nie so športom. Už niekoľko rokov sa totiž venuje aj cyklistike a bežeckému lyžovaniu – a pri týchto športoch chce zostať aj naďalej.
Jeho koleno futbal nemiluje
Dôvodom pre relatívne skoré ukončenie hráčskej kariéry je nestabilné koleno, pre ktoré je už dynamická záťaž, akú prináša tvrdé futbalové zápolenie, ne-vhodná. Futbal začal súťažne hrať od svojich desiatich rokov, a to za žiakov svojej rodnej obce Breza.
„Mojím prvým trénerom bol Jozef Kubaš, ktorý pripravuje žiacke tímy už 30 rokov a je aj futbalovým rozhodcom,“ pripomenul P. Sitárik záslužnú prácu svojho staršieho kolegu. Aj on sám okrem toho, že doteraz hrával, je i trénerom starších žiakov – a úspešným. Túto sezónu sa s nimi prebojoval do I. triedy, keď prehrali iba jeden zápas a za celú sezónu inkasovali len 5 gólov.
Prešiel všetky posty
Vo svojej bohatej futbalovej kariére vystriedal P. Sitárik viacero postov v zostave, i miest pôsobenia. „Začínal som ako útočník, no najčastejšie som hrával v obrane. Post zadného stopéra mi aj najviac sedel. Ale často ma nasadzovali aj do zálohy a raz som dokonca zaskakoval aj za brankára, na 20-30 minút,“ spomína si. Jeho talent si všimli Námestovčania, kde v sezóne 1983/1984 hrával za dorast krajskú majstrovskú súťaž. „Hoci som v Breze hrával za žiakov v útoku, v Námestove ma tréner Ignác Hrkeľ postavil do obrany,“ hovorí. V Námestove sa nezdržal dlho, lebo od roku 1985 začal ako 16-ročný hrať za mužstvo dospelých Brezy. Tam pôsobil s určitými prestávkami až do posledného zápasu uplynulej sezóny. „V rokoch 2000/2001 a v roku 2004 na jar som hral na postoch záložníka a zadného stopéra v Lokci I. triedu a 5. ligu,“ dopĺňa. Futbalovú „prestávku“ mal aj počas dvoch rokov vojenčiny a približne 12 mesiacov, keď pracoval v zahraničí (Rusko a Nemecko).
V jednom zápase 6 kúskov
Peter Sitárik je síce nevysokej postavy, no jeho prednosťami na trávniku boli vytrvalosť, húževnatosť, rýchlosť a umenie strieľať góly. Neviedol si, žiaľ, evidenciu dosiahnutých presných zásahov, ale odhaduje, že ich bolo vyše 100. Veď už ako žiak bol v sezóne 1982/1983 najlepším strelcom súťaže a v mužstve dospelých sa mu to podarilo v sezóne 2001/2002, keď siete súperov rozvlnil 22 krát. V dvoch majstrovských zápasoch sa mu dokonca podaril husársky kúsok – brankárom Beňadova a Ťapešova nastrieľal po 5 gólov. V priateľskom zápase s Lokcou bol ešte úspešnejší – Breza vyhrala 6:0 a on bol autorom všetkých šiestich gólov! Spýtali sme sa ho aj na jeho najkrajší gól. Po dlhšom lovení v pamäti si spomenul na dva – jedným bola strela pod brvno z hranice šestnástky v majstrovskom zápase Lokce s Krivou a druhým vydarené nožničky v jednom z duelov tradičného obecného turnaja v Breze.
Bežky neopúšťa
Futbalovým vzorom pre Petra Sitárika boli a zostávajú dvaja Argentínčania – Diego Maradona a Lionel Messi. Zvlášť prvý z nich, podobne ako on, nie je vysoký, no vedel sa presadiť aj medzi vyššími súpermi a dokázal dávať góly. Jeho najobľúbenejším tímom je FC Barcelona a zo slovenských Slovan Bratislava.
Bez aktívneho pohybu by si Peter Sitárik nevedel život predstaviť. Odmalička to s ním „šilo“, preto bolo len prirodzené, že už ako žiak sa – popri futbale – zúčastňoval súťaží v behoch a bežeckom lyžovaní. Do bežeckého lyžovania ho zasvätili Antom Matejčík a Anton Volček v čase, keď bol tento šport v Breze na vrchole. „Žiaľ, po roku 1989 sa pre bežecké lyžovanie v našej obci zhoršili podmienky a začalo upadať,“ skonštatoval P. Sitárik. No, zdá sa, že v posledných rokoch sa opäť začína blýskať na lepšie časy a brezanským bežeckým lyžiarom sa začína znova dariť – nasvedčujú tomu i výsledky minulej zimnej sezóny. Je to okrem iných aj zásluhou P. Sitárika, ktorý k tomuto športu priviedol svojho syna Dávida a manželku Máriu. Príslovie, že jablko nepadá ďaleko od stromu, však v tomto prípade platí len spolovice. Kým syn Dávid bude svoje pohybové nadanie rozvíjať na športovom gymnáziu, dcéru si šport dosiaľ nezískal.
S manželkou na bicykloch
Napokon treba spomenúť aj cyklistické aktivity tohto viacstranného brezanského športovca. K nim sa dostal vďaka svojej manželke Márii. Tá si totiž pred štyrmi rokmi kúpila bicykel a pridala sa k námestovským amatérskym cyklistom na ich tradičnej trase Okolo Tatier. Peter ju prvýkrát len sprevádzal, no tak sa mu to zapáčilo, že bicykel si kúpil aj on a odvtedy sa amatérskej cyklistike venujú spoločne. A cyklistika mu ide – na nedávnych pretekoch do vrchu O kráľa Magurky dokonca zvíťazil. K obdivuhodne širokému záberu Petra Sitárika patrí aj spolupráca s úspešným nevidiacim športovcom Štefanom Michaligom – robí mu tzv. traséra v tandeme na bicykli a z času na čas i pri bežeckom lyžovaní.
Z trojice športov, ktorým sa P. Sitárik aktívne dosiaľ venoval, teda vypadol futbal. No ako nám športovec prezradil, trojica bude pravdepodobne doplnená – futbal nahradí zrejme beh do vrchu. Práve tento šport si Peter vybral ako možný vhodný doplnok k cyklistike a behu na lyžiach.
