TRSTENÁ. Minulý pondelok a utorok sa v trstenskom Dome kultúry konala netradičná, prvýkrát organizovaná akcia, ktorá niesla názov Krása z hliny. Hrnčiarske podujatie, na ktorom nebola núdza o umenie a množstvo hrnčiarskej hliny, organizovalo Oravské kultúrne stredisko (OKS) v Dolnom Kubíne. Keramikárskou akciou spustilo stredisko letné podujatia organizované v rámci projektu Remeslo má zlaté dno, ktorý je financovaný z EÚ.
Tradičná trstenská keramika
„Z Európskej únie budú tento rok financované akcie s dlhoročnou tradíciou – Podroháčske folklórne slávnosti, Bačovské dni, Pltnícky deň či Folklórne slávnosti dolnej Oravy. Hrnčiarske podujatie sme do tohtoročného letného programu zaradili prvýkrát, chceli by sme však aj z tohto urobiť tradičnú letnú akciu,“ povedala nám na minulotýždňových tvorivých dielňach Stanislava Marettová z OKS. Podľa jej slov bolo umiestnenie akcie jednoznačné. Trstená je totiž mesto, ktoré má už stáročia tradíciu v hrnčiarstve. „V súčasnosti k jej rozvíjaniu pomáha aj tunajší keramikár pán Hoľma, ktorý nám pomáhal pri organizácii. Mali sme vytvorené podmienky, tak sme sa rozhodli, že to skúsime. A vyšlo to.“
Pre deti i dospelých
Podujatie bolo určené najmä pre deti, ktoré si mohli samé vyskúšať, čo všetko sa z hliny dá vyrobiť, ako sa s ňou narába a ako majú pracovať s hrnčiarskym kruhom. Počas dvoch dní navštívilo trstenské kultúrne stredisko viac ako 300 deti z piatich hornooravských škôl. Stanislava Marettová pritom v utorok predpoludním avizovala ďalších návštevníkov, ktorí boli nahlásení aj z radov „dospelákov“. Záujemcom o hrnčiarstvo sa pri dvoch hrnčiarskych kruhoch, ktoré poskytol spoluorganizátor Ľubomír Hoľma, venovali odborníci od fachu. O tom, že deti modelovanie z hliny a výroba všakovakých nádobiek priamo na špeciálnom kruhu nesmierne bavila, svedčili ich vysmiate a do práce pohrúžené tváre. „Hlavná myšlienka tejto akcie je ukázať deťom prácu s hlinou, pomôcť im vytvoriť si vlastné výrobky, ukázať im, ako a čo všetko sa dá z hliny vyrobiť.
Nielen z Oravy
Tvorivá dielňa bola spojená s predajným jarmokom, na ktorom ponúkali svoje diela keramikári nielen z Oravy, ale aj z ďalších kútov Slovenska, prišli dokonca i majstri z Čiech. „Zaujímavosťou je keramika z Rožňova, ktorá je zaujímavo výtvarne spracovaná, keďže obaja jej tvorcovia sú výtvarníci,“ dodala S. Marettová.