Článok pokračuje pod video reklamou
Pre jeho rodákov to bol tiež veľký sviatok. Pri tej príležitosti sme mu položili niekoľko otázok.
Čo je hlavnou náplňou práce riaditeľa Katolíckeho biblického diela?
- V úlohe riaditeľa KBD pracujem už viac ako 10 rokov. Mojím hlavným povolaním je však vyučovanie biblických vied na Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule. Ako riaditeľ KBD sa starám o rozvíjanie biblického apoštolátu na Slovensku. Obidve moje pracoviská majú teda spoločné biblické vedy, šírenie Písma a práce s ním. Ide o porozumenie biblických textov. Na biblickom diele to robím formou koordinácie projektov realizovaných v centre KBD, ktoré je vo Svite, ale aj v diecézach, kde máme po dvoch spolupracovníkoch. S nimi úzko spolupracujeme a pomáhame im uskutočňovať vhodné a užitočné projekty. Ide najmä o vydávanie kníh a časopisov, organizujeme rozličné kurzy, spolupracujeme s Rádiom Lumen a iné.
Biblia – najdôležitejšia zbierka spisov pre kresťana. Myslíte si, že má čo povedať aj ateistom?
- Celkom určite. Biblia, resp. Písmo, je kniha, ktorá veľmi presne zachováva dvetisícročné dejiny hebrejského ľudu. Opisuje dejinnú a dynamickú mentalitu tohto národa, čo je v dnešnej kreatívnej mentalite najmä Európanov veľmi významné. Biblia podáva blízkovýchodnú múdrosť, vtedajšiu poéziu a podobne. To som spomenul len – nazvime to – svetské oblasti biblických obsahov. Okrem toho nám Biblia hovorí o otvorenosti človeka smerom k Absolútnu, teda k Bohu. Som presvedčený, že aj ateisti sú otvorení ľudia, hľadajúci pravdu a pravý zmysel života, že aj oni siahnu po Biblii a zo svojho zorného uhla hľadajúcich bytostí si prečítajú celé Písmo. Rád by som upriamil ich pozornosť napríklad na text Jób 28 alebo žalmy 8 či 19 a iné texty, ktoré hovoria o zmysle ľudských snáh a poznávaní múdrosti a Božích stôp v prírode. Celé Písmo poskytuje ucelený obraz o mieste človeka vo svete.
Čo by ste povedali tým, ktorí tvrdia, že Biblia dnes už nie je tou pôvodnou zbierkou spisov, ktorou bola na počiatku? Podľa historikov sa knihy Starého zákona ustálili zhruba v 5. storočí pred Kristom, no definitívna podoba Biblie pochádza až z 9. storočia po Kristovi. Za 1400 rokov sa v nej dalo a mohlo veľa zmeniť...
- Aby som to upresnil: zoznam starozákonných kníh bol ustálený až v 2.-1. storočí pred Kristom v gréckej forme, ktorú používali aj novozákonní pisatelia. Hebrejský zoznam kníh Písma bol zas ustálený koncom 2. alebo na začiatku 3. storočia po Kristovi. Jednotlivo ako samostatné spisy sa tieto knihy používali oveľa skôr. Pokiaľ ide o identitu ich obsahu, stačí si porovnať napríklad kumránske texty (Izaiášovo proroctvo sa tam našlo v kompletnej forme) s dnešnými textami a ľahko zistíme, že v Písme nenastala žiadna výrazná zmena.
Čítate aj svetskú lieratúru?
- To záleží od momentálnej šírky povinností a úloh, ktoré sú prioritné. Snažím sa nájsť si čas aj na tento druh literatúry. Rúfusove diela som prečítal všetky a mám ich vo svojej knižnici.
Ako na vás pôsobilo Sväté mesto počas vašich štúdií v ňom a ako pôsobí dnes?
- Pri sprevádzaní pútnikov vidím, ako sa Jeruzalem za tých 13 rokov od môjho odchodu v istých častiach zmenil. Bol tu vybudovaný úplne nový dopravný systém, ale v historickej časti sa Jeruzalem vôbec nezmenil. Návštevami Jeruzalema – dá sa povedať – dozrieva môj vnútorný vzťah k tomuto mestu. Mal som tu kedysi svoj domov a v istom zmysle tu mám svoj duchovný domov. Biblické texty hovoria o nebeskom Jeruzaleme v opisoch Zjavenia sv. Jána. Návštevy Svätého mesta sú vždy výbornou príležitosťou prehĺbiť si svoju kresťanskú identitu a ujasniť si cieľ svojho života. Zacitujem 122. žalm: „Zaradoval som sa, keď mi povedali: Pôjdeme do domu Pánovho. Naše nohy už stoja v tvojich bránach, Jeruzalem... Pre Jeruzalem proste o pokoj: Nech sú bezpeční, čo ťa milujú...
