Víťazi nepodľahli presile gýču, čo nás zadúša

V súčasnosti sa na Slovensku organizuje niekoľko desiatok väčších alebo menších literárnych súťaží za rok. Môže sa to zdať nemožné, no je to tak. Veď len na Orave sa v minulom roku uskutočnili tri: komorná Florinova jar v Dolnom Kubíne, zatiaľ ojedinelá, no vydarená Persona Grata v Námestove a perspektívne sa rozvíjajúca Mladá slovenská poviedka. Najstaršia súťaž tohto druhu na Slovensku, Literárny Kežmarok, zaknihoval už 44. ročník, Jašíkove Kysuce budú mať svoj 41. ročník. Zdá sa, že na Orave zapustí korene celoslovenská súťaž Mladá slovenská poviedka a zaradí sa medzi renomované podujatia.

Autori pribúdajú
Po šiestich ročníkoch mohol súťaž už celkom kompetentne zhodnotiť riaditeľ Oravského kultúrneho strediska (OKS) Miroslav Žabenský: „Prvý ročník bol viac-menej spontánny, vznikol pri príležitosti 100. výročia narodenia Mila Urbana. Pôvodne sme uvažovali nazvať súťaž Urbanova poviedka. Iniciátorom som bol na pôde Oravského kultúrneho strediska ja, keďže mám blízky a aktívny vzťah k literatúre. Ale od zrodu myšlienky sa do diania Oravskej a neskôr Mladej slovenskej poviedky aktívne zapájala aj profesorka Eva Kollárová. Štatút súťaže sme zmenili až v 5. ročníku, minulý rok. Už v prvom ročníku súťaž oslovila - ani neviem ako, lebo bola propagovaná iba v regióne - aj mladých autorov z iných regiónov Slovenska a postupne sama od seba nadobudla celoštátny charakter. Pritom naše ambície také neboli. Pre porovnanie: v roku 2006 sme mali 49 súťažiacich, o tri roky sa prihlásilo 182 autorov.“

Šanca na vlastnú knihu
Zborník víťazných prác vydáva OKS od roku 2006. Súťaž aj zborník sú financované z rozpočtu OKS a za pomoci spriatelených tlačiarov. S Národným osvetovým centrom v Bratislave spolupracujú organizátori druhý rok. Aj táto spolupráca je podľa M. Žabenského prirodzeným dôsledkom rastu súťaže. Mladá slovenská poviedka je teda už etablovanou súťažou, preto je jej hlavnou ambíciou ísť najmä za kvalitou. „Za porotu prezradím, že 182 poviedok je na hodnotenie už aj dosť,“ poznamenáva s úsmevom M. Žabenský. „Už dva roky sa pohrávam s myšlienkou ponúknuť víťazovi vydanie vlastnej knihy. Bola by to ozajstná motivácia pre víťaza jednej z kategórie. Pre takého, ktorý už vyzrieva a napísal už viac poviedok Skúsime za málo peňazí urobiť veľa dobrej muziky. Verím, že už na budúci rok.“

Porno nie je postmoderna
O genéze súťaže a jej ďalšom smerovaní nám porozprávala stála predsedníčka poroty Mladej slovenskej poviedky Eva Kollárová: „Myšlienka založiť súťaž poviedok vznikla na seminároch o umeleckom prednese, keď učiteľky – slovenčinárky spomínali, že ich recitátorky sú často aj autorkami textov. Miroslav Žabenský potom prišiel s nápadom zorganizovať Oravskú poviedku. Odozva bola prekvapivo dobrá. Témy, ku ktorým sa mladí autori vyjadrujú, ich úprimnosť a invenčný spôsob vyjadrovania ma teší. Vie ma však rozmrzieť hrubosť, vulgárnosť a oplzlosť, voľkanie si v nechutnom porne, a to všetko pod pláštikom pseudo-postmoderny. Ale dobrých textov je viac, ako tých, ktoré môžeme zaradiť do zborníka.“

Malý národ môže byť veľkým v umení
Úroveň súťaže závisí aj od toho, aká kompetentná je porota. V tej oravskej sa stretávajú ľudia s podobnými estetickými kritériami. Traja porotcovia sú známi autori (Farkašová, Balco, Lomenčík), traja vysokoškolskí pedagógovia (filozofka, slovakista, kulturologička-rusistka) a jeden stredoškolský pedagóg. Patrí k nim aj autor novej učebnice slovenskej literatúry a šéfredaktor Pedagogickej revue M. Lapitka.
„Náš malý národ je veľký svojimi talentami v umení i vo vede a naša súťaž hľadá a víta nové talenty,“ dodáva Eva Kollárová. „Chcela by som urobiť večer s dobrými autormi a dobrými recitátormi, ktorí by najlepšie poviedky interpretovali. Rada by som videla poslucháčsky záujem o týchto mladých ľudí, nepodliehajúcich presile gýču, čo nás skoro zadúša. Žiadalo by sa mi nadýchnuť práve v takejto dobrej spoločnosti.“