ORAVA. V oravskom regióne je v súčasnosti evidovaných 1575 poľovníkov, z toho 329 bez príslušnosti k niektorému poľovnému združeniu. O zver v 54 oravských poľovných revíroch sa starajú poľovnícke združenia alebo spolky, o zverník v Záskalí družstevníci zo Bzín.
Z lovca chovateľ
Poľovníci poľujú na zver – tak odpovie každé dieťa a väčšina dospelých na otázku, čo robia poľovníci. No podľa polstoročie starej legislatívy je poľovníctvo odbor zaoberajúci sa predovšetkým chovom, ochranou, zušľachťovaním zveri, až potom jej lovom.
V prapôvodnej spoločnosti bol lov jediným zdrojom obživy praľudí, je teda starý ako ľudstvo samo. Zmena lovu na poľovníctvo nastala v období feudalizmu, keď má už aj funkcie spoločenské, reprezentačné, oddychové a športové. V stredoveku sa lov stával výsadou vybraných ľudí. Udeľovanie „poľovného práva“ bolo vyznamenaním za vojenské či politické služby alebo sa dávalo prívržencom vládnucich ľudí a skupín. Samozrejme aj zákony boli tvorené v prospech nich. Postupne si však majitelia revírov uvedomili, že už onedlho budú môcť poľovať len na to, čo si vo svojich revíroch sami do-chovajú. A vtedy sa stal z lovca aj chovateľ zveri.
O tom, že Slovensko patrilo už pred sto rokmi me-dzi vyspelé poľovnícke štáty svedčí i stretnutie zástupcov štyroch štátov v Palárikove v roku 1928: Francúzska, Poľska, Rumunska a Československa. Tu sa rozhodlo o založení Me-dzinárodnej poľovníckej organizácie „CIC“. Novela zákona o poľovníctve z roku 1993 vyzdvihuje, že právom poľovníctva je chov a ochrana zveri. Lov a ostatné náležitosti práva poľovníctva sú až za týmito prioritami. Ale aj zákon v ďalších častiach už na tieto priority akosi zabúda.
Prečo jún?
„Jún je mesiacom poľovníctva, hoci sa v tomto čase poľuje najmenej a zver sa najviac chráni,“ hovorí Vít Čelko, predseda poľovníckej komisie v okrese Tvrdošín. „Jún je obdobie, keď prichádza na svet nové potomstvo väčšiny z druhov u nás žijúcich zvierat a preto sú oveľa citlivejšie na prítomnosť človeka. V júni sa rozhoduje o jesennej poľovníckej žatve.“ Okrem ochrany zveri sa poľovníci v júni venujú aj príprave objemových krmovín – sena a senáže – na zimu. „Čo si v revíroch nevychováme, to nemáme,“ dodáva predseda osvetovej komisie okresnej organizácie SPZ Milan Lofaj. „Preto nás veľmi trápi, čo sa dnes deje. Doteraz zver v čase, keď vyvá-dza mláďatá, rušili „len“ turisti, hubári, voľne pobehujúce psy, no priam drastickým zásahom do života zvere sú šialené jazdy motorkárov a štvorkolkárov, kde si len zmyslia.“
Napriek tomu, že problém trvá už tri roky a stále narastá, polícia, ktorá jediná by s tým mohla niečo robiť, nerobí nič. Isté právomoci má aj poľovná stráž, no nie je na motorkárov vybavená. Pritom títo divokí jazdci neporušujú len poľovnícky zákon, ale hneď viac zákonov.
Stavy sa stabilizovali
Po revolúcii, keď nastali časy „skúšania, čo kto môže“, začali stavy raticovej zveri na Orave drasticky klesať. „Keď sa v roku 1993 začali robiť nové nájomné zmluvy na 10 rokov, začala sa postupne situácia normalizovať a zhruba v roku 2000 sa stavy raticovej zveri stabilizovali,“ dodáva Vít Čelko. „Stav zveri ovplyvňuje aj hospodárska činnosť v regióne. Čím menej sa tu pestuje ozimín a zemiakov, tým menšia je úživnosť regiónu pre raticovú a diviačiu zver. Malé diviačatá okrem toho lovia ako lahôdku aj vlci. Preto je tu diviakov stále málo. Neúmerne sa zvyšujú na Orave len stavy medveďov a vlkov. Práve vlci páchajú veľa škôd na zveri.“ Podľa údajov Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne bolo na Orave podľa posledného sčítania 96 medveďov. Vlky nie sú u nás chránené len dva a pol mesiaca v zime a poľovníci ich tu za rok ulovia cca 20 ks, no ich jarný stav sa pohybuje okolo 60 - 80 kusov. Podľa odbornej literatúry jeden vlk spotrebuje ročne 500 – 800 kg mäsa.
Najviac zveri „strhnú“ ľudia
Okrem jesenného úlovku poľovníkov a celoročného vplyvu predátorov výrazne ovplyvňujú stavy poľovnej zveri straty, spôsobené na cestách automobilovou dopravou. Dopravná polícia eviduje ročne veľké množstvo zrážok so zverou, ale aj to sú len tie, pri ktorých sa zrania ľudia alebo je veľká škoda na vozidlách. Pre zver majú tieto zrážky tragické následky. Na cestách hynie pod kolesami áut počas celého roka veľké množstvo zajacov, líšok, ježkov a vtáctva, no o množstve neexistuje žiadna evidencia. Podľa informácie z Nemecka na tamojších cestách zahynie viac zajacov a srnčej zveri ako ulovia nemeckí poľovníci. V júni sú pri kosbách krmovín ohrozené aj mláďatá zveri, hlavnej srnčej. Treba, aby poľovníci spolupracovali s poľnohospodármi a spolu sa snažili tieto straty na mláďatách čo najviac znížiť.
„Predovšetkým v tomto období by sme sa mali snažiť, aby zver mala pokoj pri hniezdení, rodení. Nemali by sme ju rušiť hlukom a neznečisťovať jej prostredie odpadkami. Príroda sa nám dokáže odvďačiť tým, že nám poskytne oázu pokoja, ktorú v tomto pretechnizova-nom svete všetci potrebujeme a aj vyhľadávame. Podporte našu snahu, aby sme pre budúce generácie zachovali naše poľovné revíry aspoň v takom stave, v akom sú v súčasnosti,“ vyzýva Vít Čelko.
