Ako prežiť v prírode
Radovan chce ľudí naučiť, ako prežiť v prírode v prípade, že zablúdia, zastihne ich nejaká nehoda, či živelná pohroma. „Naučia sa, ako rozložiť oheň, budovať prístrešky, získavať pitnú vodu, potravu, ale aj to, ako ošetriť zranenia a ako sa orientovať v teréne. Túto aktivitu rozbieham práve toto leto. Poslúži mi na to prenosné táborisko so všetkým, čo k nemu patrí,“ rozpráva turistický sprievodca. Okrem toho ponúka možnosť spoznať prírodu Chočských vrchov, Oravskej Magury, Oravskej vrchoviny a Malej Fatry. Rád sa vydáva aj po stopách divých šeliem, najmä medveďa, vlka a rysa. „Mojou snahou je šíriť medzi ľuďmi v tejto oblasti osvetu. Čím viac toho budú o prírode vedieť, tým lepšie pre nich. Nikdy nemôžu vedieť, kedy získané poznatky využijú. Besedy na túto tému organizujeme i priamo v školách s deťmi.“
Na medveďa treba um
Rado vychádza pri sprievodcovskej činnosti zo svojich odborných i zažitých skúseností, ale aj z poznatkov od starších skúsenejších kolegov. Turistov oboznamuje napríklad s tým, ako sa zachovať pri stretnutí so šelmou. „V súčasnosti pribúda hlavne prípadov stretu človeka s medveďom. Aby sa mu človek, je potrebné, aby dal o sebe vedieť. Zviera totiž samo od seba nevyhľadáva stretnutie s ľuďmi. Návštevník lesa nemá robiť randál, ale trebárs sa hlasnejšie rozprávať, sem-tam buchnúť do stromu, aby medveď vedel, že v hore nie je sám. Najväčší problém je, keď človek prekročí vzdialenosť, ktorú medveď vníma ako únikovú. Ale aj v takýchto situáciách sa dá zabrániť najhoršiemu. Medveď zväčša vyšle na nepriateľa náznakové útoky, zvukové signály a keď zistí, že mu nehrozí nebezpečenstvo, sám odíde. Aj ja som zažil stret s medveďom. Bol asi päť metrov od miesta, kde sme stanovali. Zreval na nás zopárkrát a keď videl, že nereagujeme, pobral sa preč.“
Puchmajerovo jazero
K najvzácnejším a najunikátnejším lokalitám patrí Puchmajerovo jazero. Nachádza sa na Kubínskej holi a vedie k nemu cesta, o ktorej vie len málo ľudí. Rado to považuje za dobré, lokalita tak totiž zostáva ukrytá pred prípadnými vandalmi. „Jazero je obrastené rašeliníkom. Vo vode sú zakonzervované stáročné kmene stromov, žijú tam mloky a iné vzácne živočíchy. Pri jazere rastú mäsožravé rastliny. Podobné miesto sa na zemeguli nachádza už len v jednej oblasti,“ hovorí R. Poláčik. Puchmajerovo jazero je súčasťou rezervácie Minčol, v ktorej sa nachádzajú pôvodné vysokohorské smrečiny.
Niečo z histórie
Orava je zaujímavá aj pre svoje historické pamiatky. Prvé známky osídlenia siahajú do obdobia praveku. Z tejto doby sa zachovalo niekoľko hradísk lužickej a púchovskej kultúry. „Úžasné sú pozostatky hradísk na Tupej skale a Ostražici nad Nižnou. Trniny tiež patria k takýmto miestam, no tam sa z pôvodného pravekého hradiska nezachovalo nič zreteľné,“ uvádza sprievodca.
Pohroma pre lesy
Jednou z najčastejších tém, o ktorých sa rozpráva s návštevníkmi regiónu, je pohroma lesov zvaná podkôrny hmyz. Radovan nevidí budúcnosť hospodárskych lesov ružovo. „Postupne spadnú všetky. Mali by sa začať vysádzať aj iné druhy stromov ako smrek. Smrek je vysokohorský strom, ktorý patrí do výšok nad 900 metrov. V nižších polohách je smreková monokultúra ľahkou korisťou podkôrneho hmyzu. Veľa robia aj klimatické zmeny. Výrazné otepľovanie mu napomáha k rozmnožovaniu sa.“
Smrek bol a je veľmi populárny. Rýchlo rastie a jeho drevo je všestranne využiteľné. „Do začiatku 20. storočia bola dolná Orava takmer úplne odlesnená. K odlesneniu prostredia dochádzalo od 16. storočia s príchodom valaskej kolonizácie. Kolonizátori klčovali lesy, čím získavali pasienky pre chov dobytka a oviec. Keď bolo pasenie na ústupe, začali sa vysádzať celé lesy, a to práve smrekmi. Úplne však absentovali iné stromy, čo pre prírodné prostredie nie je zdravé,“ uzatvára R. Poláčik.