Osemnásť dní uprostred Atlantiku

NÁMESTOVO. „Na Island sa na osemnásť dní vybralo sedem študentov a traja učitelia,“ konštatuje Ján Kozoň, jeden z autorov projektu Kultúrne mosty bez hraníc. Spolu s kolegom angličtinárom Romanom Mojšom reagovali na výzvu o nadviazanie spolupráce s Nórskom, Lichtenštajnskom alebo Islandom. A podarilo sa! Gymnázium A. Bernoláka v Námestove rozbehlo spoluprácu s Islandom. A tak nedávno desaťčlenná výprava absolvovala pobyt v najsevernejšom ostrovnom štáte Európy, neďaleko Grónska.

Projekt sa vydaril
Projekt podporuje mobilitu slovenských študentov v zúčastnených krajinách a je zastrešený Nórskym finančným mechanizmom, Európskym hospodárskym priestorom a Vládou SR. A prečo práve Island?
„Najlepšie sa nám komunikovalo s Islanďanmi, sú to veľmi milí ľudia. Odpovedali na našu výzvu a prejavili záujem o spoluprácu,“ vysvetľuje J. Kozoň voľbu krajiny. Cieľom projektu je porovnávanie slovenskej a islandskej kultúry a nadviazanie bližšej spolu-práce s islandskou partnerskou školou v Reykjaviku. Na projekt získala škola viac ako 56 000 € (cca 1,69 mil. Sk), čo je takmer maximum, čo mohli dostať. S piatimi dievčatami a dvomi chalanmi sa na Island vybrali aj autori projektu a riaditeľ školy Peter Kuľha.

Uprostred Atlantiku
Dodnes je na Islande zo 140 sopiek 26 činných. Preto sa krajina nazýva aj ostrovom ohňa a ľadu. Exis-tujú tu len 2 ročné obdobia – leto a zima. Vo vzdialenosti niekoľkých kilometrov sa tu okolie a príroda menia na nespoznanie.
„Centrálna časť ostrova je takmer neobývaná a človeku bránia v prístupe uzavreté štrkové cestičky,“ predstavuje krajinu R. Mojš. „Napriek tomu, že rozloha Islandu je takmer dvakrát väčšia ako územie Slovenska, obyvateľov je tu len okolo 300 000. Z toho takmer 200 000 žije v hlavnom meste Reykjavik.“
Študent Jakub Godiš opísal pobyt na ostrove a vzdialenosť od domova: „Bol to zaujímavý pocit, komunikovať s rodinou cez internet a uvedomovať si, ako sme ďaleko. A že sa z miesta uprostred Atlantiku nemôžeme dostať domov pešo.“

Batožina obsahovala teplé oblečenie
Študent Marcel Rypák spomína, ako ráno o piatej vyrazili do Krakova, odtiaľ leteli do Londýna. Tam strávili na letisku 9 hodín. Konečne nasadli do druhého lietadla. Fascinoval ich pohľad na zapadajúce slnko, ktoré akoby dobiehali. Šťastlivo doleteli do Reykjaviku. Hoci u nás už bolo pomerne teplo, batožina cestovateľov obsahovala najmä teplé oblečenie. No gymnazistov aj tak prekvapil mrazivý oceánsky vietor. Druhým prekvapením bolo množstvo Poliakov, ktorí na Islande pracujú. Zaujímavé bolo bývať blízko mora a pritom nemať na sebe plavky. Študenti si spomínajú na miestnych Islanďanov - v tričkách, šortkách a s fialovými nohami sa tvárili, že im je teplo.

Škola – centrum mládeže
Gro študentských aktivít v partnerskej škole predstavovalo spoznávanie kultúry a histórie Islandu. Žiaci boli rozdelení do skupín, každá z nich riešila iný problém. Všetci komunikovali v angličtine.
„Mladí Islanďania sa stretávajú väčšinou v škole, pretože inde sa môžu zabávať až po dovŕšení 21 rokov,“ hovorí gymnazistka Tatiana. „Na stretnutiach rozoberajú rôzne témy, každý týždeň inú. Týždenne sa mení aj „farba týždňa“ a diskutujúci chodia podľa toho oblečení.“ Napríklad počas týždňa feministiek boli takmer všetci odetí doružova.

Nepoužívajú priezviská
Islanďania dodnes používajú pôvodný jazyk Vikingov, ktorý sa za 1000 rokov - hlavne vďaka oceánskej izolácii - zmenil len minimálne. Islanďania nepoužívajú priezviská a oslovujú sa krstnými menami. Priezvisko dieťaťa sa tvorí z krstného mena otca alebo matky a prípony son (ak ide o syna) alebo dottir (ak ide o dcéru). Oravskí študenti opísali Islanďanov ako modrookých blonďavých ľudí podobných Slovákom, žijúcich väčšinou „na dosť vysokej nohe“. Prekvapujúce bolo, že väčšina Islanďanov dodnes verí na elfov a trolov.

Voľný čas venovali poznávaniu
Oravci sa snažili počas pobytu na Islande spoznať krajinu a jej kultúru. Navštívili islandský národný park Þingvellir, výnimočný nielen svojimi prírodnými krásami. „Je to miesto kde sa od seba oddeľujú európska a americká litosférická doska, čo vidieť vo forme veľkej trhliny v lávovom poli. Tieto dosky sa každý rok od seba odďaľujú asi o 1 cm,“ povedal R. Mojš. Miesto je významné aj z pohľadu histórie - okolo roku 930 n.l. tu bol založený prvý parlament sveta - Alþing. Slovákov očaril najväčší gejzír Islandu Strokkur. Každých päť minút explodoval do výšky 20 m. „Popri ceste vrela voda a v pozadí sme videli ľadovec – bol to obrovský kontrast,“ hovorí Tatiana. Fascinoval ich jeden z najznámejších a najväčších vodopádov Európy Gllfoss (Zlatý vodopád) či 60-metrový vodopád Skógafoss.
Najstaršie rybárske dediny, otvorené skanzeny a množstvo lávových polí videli gymnazisti na polostrove Reykjaness. V jednom z najstarších miest, Stykkisholmure, videli zas množstvo historic-kých budov, majákov, skalnatých útesov a fjordov.

Zhnité mäso nejedli
Špecialitou na Islande sú sušené ryby a baranie mäso. Jedna zo študentiek sa priznala, že nič z toho jej nechutilo, pochvaľovala si však výborné mliečne výrobky a syry. „Národným jedlom bolo zhnité žraločie mäso, ktoré sa podáva s nápojom s poetickým názvom Čierna smrť – bolo to dosť desivé,“ spomína. Ďalším prekvapivým jedlom bola pre Oravcov barania hlava. Síce tieto druhy jedál neochutnali, no ako hovoria, stačil im aj samotný pohľad.

Islanďania zavítajú k nám
Námestovskí študenti si s islandskými spolužiakmi veľmi dobre rozumeli a tešia sa na stret-nutie budúci rok, tentoraz na Slovensku. Každý gymnazista si priniesol na pamiatku z krásneho ostrova niekoľko kameňov, výlet im však dal oveľa viac. „Úplne nový pohľad na svet, možnosť vidieť, ako tam žijú ľudia. Je tam krásna príroda, kto potrebuje pokoj na premýšľanie, mal by navštíviť Island,“ dodal Jakub.