Priznám sa, že moja počiatočná pasivita pramenila z mojej podozrievavosti a nedôverčivosti – žeby v takom malom meste na okraji Slovenska dokázali len tek pravidelne organizovať dobre fungujúce podujatie s celoslovenským záberom? Keď som však v prvý júnový piatok z 18. ročníka Dilongovej Trstenej odchádzal, bol som definitívne utvrdený, že áno.
Najprv sa predviedla porota
Otvárací program pred divákmi preplnenou sálou kultúrneho domu mal originálny priebeh. Pre súťažiacich a ostatných prítomných recitovali – porotcovia. Úvodné vystúpenie Jarka Košeľu Broza s vlastnou básňou bolo excelentné. Zahanbiť sa nedali ani ďalší porotcovia, prednášali vlastné verše, v mnohých prípadoch už publikované aj knižne. Po „vstupnom gala-programe“ nasledovali presné pokyny pre účastníkov a rozchod porotcov, súťažiacich a divákov do súťažných priestorov. Všetko išlo ako po masle.
Úroveň kolíše
Niekedy je dobre nielen vidieť, ale aj opýtať sa a uistiť sa o správ
-nosti svojich postrehov. Položil som preto niektorým pravidelným účastníkom podujatia dve spoločné otázky: Mení sa s pribúdajúcimi ročníkmi úroveň tejto súťaže, ak áno, v čom? Čo vám osobne, aj po mnohých rokoch, vie stále dať účasť na Dilongovej Trstenej?
Igor Hochel, pedagóg Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, spisovateľ a dlhoročný porotca mi odpovedal: „Úroveň súťaže – aspoň ja to tak vidím – je kolísavá. Jeden ročník je ,silnejší´ , nasledujúci o čosi slabší. Celkovo je však mierne vzostupný trend. Vyplýva to samozrejme z toho, že súťaž už má svoju tradíciu. Získala si na Slovensku isté renomé, začínajúci recitátori, resp. pedagógovia, ktorí ich pripravujú, vedia odhadnúť, či si na ňu môžu trúfnuť.
Dilongova Trstená pre mňa znamená predovšetkým stretnutie so skvelými ľuďmi všetkých vekových kategórií. Obdivujem všetkých, ktorí sa v dnešnej pragmatickej dobe venujú recitácii. Vidím, ako ich to napĺňa, zušľachťuje. A stre-tnutie s nimi zošľachťuje aj mňa. Obohacuje ma každý recitátor – bez ohľadu na to, či je jeho výkon špičkový, alebo nesie znaky začiatočníka.“
Na výbornú
Melánia Hájiková, učiteľka ZŠ Pezinok, sprevádzala súťažiacich žiakov. Viackrát sa zúčastnila súťaže aj ako recitátorka v kategórii dospelých, uviedla:
„Áno, úroveň súťaže sa mení. Jednak s počtom recitátorov a to nielen z okolia, ale stále viac aj zo západného a východného Slovenska. I úroveň recitátorov - hovorím za moju kategóriu - je vyššia. Blíži sa k úrovni súťaží ako sú Beniakove Chynorany či súťaže A slovo bolo u Boha. Aj organizačne je to na výbornú. Každoročne vodím nových recitátorov a oni nadobúdajú nové skúsenosti. Spájame príjemné s užitočným. Oravská príroda, milí ľudia - to už v tejto uponáhľanej dobe len tak nestretávame.“
Vzácni ľudia
Tak ako vlani aj teraz ma tu milo prekvapili stretnutia s mnohými zaujímavými ľuďmi z oblasti literatúry s celoslovenským dosahom: spisovateľ Igor Hochel, predseda Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, spisovateľ Ján Beňo, Ján Zaťko z literárnej redakcie Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici, Ján Petrík básnik a redaktor literárnej redakcie Slovenského rozhlasu v Košiciach. Aby sme však nezabudli spomenúť domácich z Oravy: Rudolf Jurolek prišiel na súťaž zo svojho terajšieho pôsobiska v zahraničí; divadelník a literát Jarko Broz zasadá do poroty pravidelne. A nakoniec som si nechal „motor“ súťaže – dramatika a prozaika Jána Štepitu, človeka naozaj stále plného ener-gie a entuziazmu.
Ide o tradíciu
Zorganizovať dobré podujatie znamená mať na takúto činnosť aj dobré podmienky. Keď som sa spýtal primátora Trstenej Jozefa Ďubjaka, či ho na tomto ročníku súťaže niečo prekvapilo, odpovedal, že ani nechcel, aby ho niečo prekvapilo. Ocenil však inovatívne recitačné vystúpenia porotcov. Súťaž Trstenčania založili hneď po zmene v roku 1989, aby si ňou pripomenuli svojho slávneho rodáka a pomáhali ňou vytvárať nové povedomie u občanov mesta. A to sa im celé roky darí. Súťaž už má svoju tradíciu, javí o ňu záujem stále viac ľudí. Na otázku, či realizácia súťaže mesto príliš finančne a organizačne nezaťažuje, primátor odpovedal, že im ide predsa o udržanie tradície a Trstená má ambíciu byť kultúrnym centrom hornej Oravy. Organizátori na čele s Jánom Štepitom vedia, podľa primátora, pritiahnuť do Trstenej mnohé pozoruhodné osobnosti kultúry. „Vedenie mesta organizačne aj finančne vždy súťaž podporí,“ prisľúbil primátor.
Podčiarknuté a zrátané
Zaujímavé postrehy a porovnanie so súťažnou prehliadkou Hviezdoslavov Kubín (HK) sa mi podarilo získať od spisovateľa Jána Beňa, ktorý bol porotcom HK a zúčastnil sa ho viac ako 20-krát. Na Dilongovej Trstenej bol však prvý raz. Považuje ju za „ekonomicky dobre zorganizovanú“, čo tunajší dosiahli maximálnym zhustením súťaže a vyhodnotenia do jedného dňa. Náročné to bolo hlavne na zabezpečenie veľkého množstva fundovaných porotcov. Jána Beňa príjemne prekvapil veľký počet divákov na úvodnom programe.
Tak teda podčiarknuté a zrátané: Naozaj tu všetko perfektne fungovalo. Neveriaci Tomáš uveril! V malom mestečku Trstená, ďaleko od rušných slovenských kultúrnych centier, sa uskutočnilo jedno vydarené podujatie s dobrou odozvou. Nech je tomu teda tak aj naďalej!
VÝSLEDKY 18. ROČNÍKA
Tohtoročnej Dilongovej Trstenej, jednodňovej recitačnej súťaže v umeleckom prednese duchovnej (spirituálnej) poézie a prózy slovenských a svetových autorov sa 5. júna zúčastnilo 80 recitátorov, súťažiacich v štyroch kategóriách.
V I. kategórii poézia (žiaci ZŠ 4. - 6. ročník) bola najlepšia Kristína Kľačanská zo ZŠ J. Vojtaššáka Zákamenné a v I. kategórii próza (žiaci ZŠ 4. - 6. ročník) zvíťazila Laura Smolárová, taktiež zo ZŠ J. Vojtaššáka Zákamenné.
V II. kategórii poézia (žiaci ZŠ 7. - 9. ročník) oslavovala víťazstvo Simona Krasničanová zo ZŠ Krušetnica a v tej istej kategórii, ale v próze zvíťazil Michal Hucko z GMH Trstená.
V III. kategórii poézia (stredoškoláci) prvenstvo si odniesla Ivana Lucká zo Spojenej školy Slanická Osada a v III. kategórii próza (stredoškoláci) to bola Júlia Florková z GAB Námestovo.
Vo IV. kategórii poézia (dospelí) zvíťazila Melánia Hájiková z Pezinka.