Napriek tomu, že bol na kandidátke číslom štyri a jeho materskej strane po voľbách pripadli len dva mandáty, priaznivci ho „prekrúžkovali“ pred lídra Milana Fronca.
Najviac krúžkujúcich priaznivcov ste mali v obvodoch Námestovo, Dolný Kubín a Ružomberok, čo sú tri z piatich obvodov KDH. Myslíte, že to má aj iný dôvod než ten, že vás tu ľudia poznajú?
- Som vďačný všetkým voličom a sympatizantom, ktorí ma podporili. Verím, že ich priazeň nesklamem. Eurovoľby sú viac o osobnostiach ako o stranách a o tom, či voliči kandidáta aj osobne poznajú, či ho poznajú podľa práce vo vlastnom regióne. Ja som sa snažil pravidelne vracať z Bruselu práve do menovaných okresov. Často som navštevoval obce, mestá, podniky a zaujímal som sa o otázky zamestnanosti, zdravotníctva, životného prostredia, zahraničných investícií a využívania eurofondov. Domnievam sa, že ľudia si všímajú, či je poslanec stále iba ďaleko v Bruseli alebo Štrasburgu, alebo či jeho prítomnosť cítia aj doma. Preto si myslím, že práve v regiónoch, kde ma najviac poznajú, som získal aj najviac prednostných hlasov.
Predpokladáte, že vás ako osobnosť podporili v týchto voľbách aj ľudia, ktorí obvykle volia – napríklad do NR SR – iné strany?
- Áno, počas mnohých osobných stretnutí i v telefonátoch mi ľudia sami od seba hovorili, že v iných voľbách, napríklad do NR SR alebo regionálnych, nevolia KDH, ale teraz mi spontánne vyjadrovali podporu. Takéto prejavy priazne ma veľmi tešia a svedčia o tom, že v prípade európskej politiky občan ochotne podporí politika, u ktorého cíti záujem o jeho problémy. Na druhej strane je to aj o sile osobnosti kandidáta, než o jeho politickom tričku.
Veľa mladých ľudí dnes už vie, že prijatie eura zachránilo Slovensko pred takým ťažkým dopadom krízy, aký pocítili v susedných krajinách. Prečo teda podľa vás pretrváva medzi nimi nechuť ísť voliť?
- Vďaka euru, ktorého zavedenie pripravila na Slovensku predošlá vláda svojimi reformami, bol dopad krízy na sociálne postavenie Slovákov naozaj výrazne miernejší. Mladí ľudia sú prirodzene kritickí a neznášajú pokrytectvo niektorých politikov. Mladý človek hľadá pravdu, a keďže je v tomto hľadaní náročný, často nenachádza kandidátov, ktorým by mohol dôverovať. Ja som sa mladým ľuďom veľmi venoval, len za posledný polrok som navštívil 40 stredných škôl a študentom som sa snažil priblížiť európske dianie. Mnohí po tejto skúsenosti hádam videli, že politik nie je neprístupný a namyslený suchár, ale normálny človek, ktorý žije podobným radosťami a starosťami ako oni. V tomto mi pomáha aj to, že dve z mojich detí sú práve v tomto veku.
V susedných krajinách, ktoré vstupovali do EU spolu so Slovenskom, išlo voliť oveľa viac ľudí, hoci nepocítili výhody eura ako Slováci, a hoci napríklad v Poľsku neprebiehala takmer žiadna predvolebná kampaň do EP. Čo myslíte, prečo?
- Domnievam sa, že v prípade Poľska sa to dá čiastočne vysvetliť aj tým, že sa tam 18 % občanov živí poľnohospodárstvom. Títo ľudia mali pred vstupom do EÚ obavu o svoje prežitie. Päťročná skúsenosť a štedré dotácie z EÚ dosiahli, že viac ako 85 % poľských farmárov je so svojou situáciou spokojných a sú EÚ naklonení. V Česku je zas vyššie voličské povedomie. Český volič si viac uvedomuje moc, ktorú v momente volieb drží v rukách a preto ide voliť, aby sa potom päť rokov nesťažoval, kto za neho hovorí. V Maďarsku je to iné. Spoločnosť je hlboko polarizovaná a súčasná opozícia podnecovaná nacionalisticky znejúcimi prejavmi Orbána. Vyhrala voľby a vystavila účet neschopnej vláde maďarských socialistov, ktorá priviedla Maďarsko na pokraj štátneho bankrotu. Slovensko sa oproti predošlým voľbám zlepšilo o tri percentá. No je mi ľúto, že sme opäť získali smutné prvenstvo v najnižšej účasti v celej EÚ.
Myslíte si, že poslanci parlamentu v priebehu svojej 5-ročnej práce dostatočne informujú ľudí o svojej práci?
- Nechcem hovoriť za iných kolegov. Ja som pomocou médií informoval o pálčivých otázkach, napr. využívanie eurofondov, ochrana životného prostredia, zdravotníctvo. Organizoval som aj odborné stretnutia na tieto témy. Som hrdý, že som ako jediný slovenský kresťanský demokrat pôsobil vo Výbore pre regionálny rozvoj (schvaľuje financie a pravidlá pre využívanie eurofondov) a takto aktívne ovplyvňoval regionálnu politiku EÚ. Práve teraz na Slovensko tečú obrovské eurofondy - 400 miliárd korún. S ľuďmi komunikujem aj pomocou mojej webstránky a blogu, s mladými na facebooku.
Nemôžu mať slovenskí európski poslanci napríklad jednu ľahko zrozumiteľnú spoločnú webstránku, kde by Slovákom prezentovali všetky svoje aktivity?
- Je to zaujímavý nápad a nebránim sa aj takej možnosti, no vzhľadom na rôznorodosť ich priorít to nevidím ako veľmi produktívne. Odporúčam však navštevovať webstránku www.euractiv.sk, kde je veľa užitočných informácií.
Veľa ľudí je toho názoru, že niektorí europoslanci idú do EP nie robiť, ale zarobiť. Napokon, svedčí o tom aj štatistika účasti a činnosti niektorých poslancov v minulom období. Napriek tomu sa tam dostali znova. Čo myslíte, prečo?
- To je veľmi dobrá otázka a našťastie sa ma vôbec netýka. Doteraz som bol v celkovom hodnotení štvrtým najaktívnejším europoslancom, z mužov dokonca prvý. V pléne som vystúpil 108-krát, pričom druhý v poradí mal 56 vystúpení a istý kolega len 10. Navyše som bol päťkrát spravodajcom pre celú našu frakciu EPP-ED a dvakrát hlavným spravodajcom pre celý EP. U tých europoslancov, ktorí boli znovuzvolení a neboli takí aktívni, treba hľadať chybu v ich vlastnej politickej strane, ktorá ich napriek tomu znovu nominovala na popredné miesta.