ZÁKAMENNÉ. Eva Vrábľová, bývalá námestovská mažoretka, je vyučená krajčírka. Vďaka tomu zhotovuje kostýmy pre svoje zverenkyne sama, sama ich trénuje a aj nápady čerpá z vlastnej hlavy. Eva musí do obeda stihnúť celú domácnosť, aby sa popoludní venovala dievčatám. Začala s nimi pracovať v roku 1999, tento rok mažoretky zavŕšia 10 rokov svojej existencie.
Mažoretky oddychujú iba v čase adventu a pôstu, inak sú neustále v jednom kole. Začínajú plesmi, potom prídu na rad príležitostné akcie, súťažné prehliadky a letné festivaly. Do zahraničia sa zatiaľ nedostali, na to je málo peňazí.
Na každú príležitosť
Impulz pre vznik skupiny mažoretiek dali samotné deti - požiadali Evu Vrábľovú o radu pri nácviku country tanca. Potrebovali docvičiť choreografiu a vymyslieť kostýmy. A potom si zaumienili, že chcú dokázať viac. Skupina začala existovať pod obecnou samosprávou, ktorá spolu s rodičmi prispievala na jej fungovanie. Pomáhali si rozličnými brigádami, aby mohli dať urobiť dievčatám rovnaké kostýmy. Eva Vrábľová robila všetko vo voľnom čase, zo záľuby, neskôr ako krúžky v škole. A dnes sa jej záľuba stala zamestnaním.
Začiatky boli ťažké, ale situácia sa postupne zlepšovala. Prišli prvé vystúpenia a ponuky. Zo začiatku sporadicky, dnes majú kalendár nabitý na prasknutie. „Mažoretky sa hodia na každú príležitosť. Nielen doma v dedine, ale kdekoľvek počas celého roku na rôznorodých podujatiach,“ vysvetľuje Eva. Okrem letných akcií a festivalov sa tento rok už usilovne pripravujú aj na Dni obce Zákamenné.
Musia pasovať do kostýmu
„Začínali sme len v obyčajných sandálkach. Najprv sme ušili iba sukničky, dievčatá si k nim obliekli čierne tričká,“ spomína na začiatky učiteľka tanečného odboru. „Vtedy som šila oblečenie každému na mieru. Dievčatá boli rôzne veľké a bolo to zložité, takže som začala šiť univerzálne kostýmy jednej veľkosti. Podľa nich sme na konkurze vyberali aj dievčatá, aby boli ako jedna.“
Dnes Eva trénuje okrem iných tanečných skupín tri skupiny mažoretiek po 12 dievčat. Naj-mladšie sú žiačkami prvého, druhého a tretieho ročníka, staršie sú šiestačky a siedmačky, poslednú skupinu tvoria ôsmačky a deviatačky. Podľa učiteľky sa lepšie pracuje s mladšími dievčatami. Sú šikovnejšie a vrtkejšie. Staršie žiačky zasa lepšie vnímajú hudbu, majú v sebe rytmus, čo sa mladšie ešte musia naučiť. „Som háklivá na to, keď deti niečo naučím a o týždeň to nevedia,“ priznáva učiteľka. Zdôrazňuje potrebu domáceho tréningu.
Eva dbá, aby sa choreografie neopakovali, hľadá stále nové námety, čo je čoraz zložitejšie. Veľmi jej pomohol kurz pohybovej prípravy v Oravskom osvetovom stredisku.
V kufri auta
Odtrhnutý podpätok či rozpáraná sukňa nie sú na vystúpeniach ničím výnimočným. Dievčatá to berú skôr ako spestrenie a vždy to obrátia na srandu. „Vždy máme pribalenú ihlu, nitku a nožnice,“ hovorí Eva. „Zažijeme hocičo, dievčatá cestovali z Námestova do Zákamenného už aj v kufri auta. Nemali sa kde popratať, a tak sa naskladali do kufra. Celou cestou sme tŕpli, aby nás nezastavili policajti.“
Potrebujú podporu rodičov
S dievčatami a ich výkonmi je Eva spokojná, sú snaživé. Na konkurzoch sa však stáva, že prídu aj deti, ktoré chcú v súbore „len“ vystúpiť, nehľadiac na to „ako“ vystúpiť. Túžia sa len ukázať publiku. Učiteľka tanca sa ich snaží presvedčiť, že ich predstava je mylná. „Nechcem deti viesť ku karierizmu. Musia sa prezentovať tým, čo vedia, vysvetľujem im, že dobré meno sa vytvára postupom času a dobrými výkonmi. Hovorím: nikdy neviete, kto si vás kde všimne.“ A funguje to, tanečnice sa nakoniec vždy vypracovali."
Podľa Evy je však potrebná veľká podpora rodičov, na nich veľmi záleží - ako dokážu svoje dieťa podporiť, ak treba aj dohovoriť mu. „Dievčatá si napokon sami uvedomili, že buď je tancovanie na nich príliš, alebo to zvládnu a nebudú im prekážať ani trojhodinové tréningy - až vtedy budú naozaj dobré.“
Paličky sú na všeličo
Pred dôležitým vystúpením sa zákamenské mažoretky stretávajú aj trikrát do týždňa. Choreografiu a hudbu vyberá Eva Vrábľová podľa príležitosti. Každý rok nacvičia choreografiu, ktorá je „otvarákom“ podujatia. „Hudba nesmie byť pomalá, ale ani príliš rýchla, vtedy je problém otočiť paličkou,“ vysvetľuje Eva.
Akrobatické paličky mažoretiek sú z rôzneho materiálu, väčšinou z dreva. Musia byť dobre vyvážené. „Niektorí rodičia ich občas použijú doma ako nástroj na výprask. Kedysi sa nás zas jedna pani pýtala, kde sme tie paličky kúpili, lebo by také chcela ku kvetom.“
Mažoretkám od začiatku veľmi pomáha Obecný úrad v Zákamennom a Karol Kurňavka, ktorý pre ne zhotovuje paličky a pomáha aj s hudbou. Hoci mala Eva obdobie, keď chcela tanec zavesiť na klinec, vždy ju ľudia z dediny povzbudzovali, aby vydržala. Keď počuje od detí „pani učiteľka je dobrá“, je to pre ňu najväčšia motivácia.