dšia dcéra Monika. Veď kvôli testamentu som docestovala až z Južnej Afriky. Ty máš dosť!, vykríkol Marián. Matka Anastázia vzdychla, nepovedala nič. Pankrác povedal: Keď ešte nebohý otecko žili, povedali: Monike nedám nič. Utiekla. Neozvala sa. Vydala sa. Za boháča... Všetci ste žgrloši! Po otcovi!, povedala Monika. Matka pozrela po svojich deťoch. Nepovedala nič.
Ak nesúhlasíte pani Monika, povedá notár, môžete to dať súdu. Minula som dosť peňazí na cestu do tohto zapadákova. Dám to súdu! Marián povedal: Všetci vieme, že máš viac, ako my všetci dokopy v tejto dedine. Tak neviem, čo sa rozčuľuješ. Tvoj Hermann zbohatol na diamantoch, to sme sa dozvedeli inakšími cestami. Ale na pohreb si otcovi ani veniec neposlala! Monika na to: Mohli ste emigrovať so mnou. Dnes by ste aj vy mali majetok. Tak ako, skončíme?, spýtal sa notár. Dám to súdu!, skríkla Monika. Nech súd rozhodne. Tvrdíte, že žijete v právnom a spravodlivom štáte. Zostanem tu, kým sa to nevyrieši a punktum!
Prenajala si dvojizbový byt v neďalekom meste. Podala žalobu na okresnom súde. Zašla za bratom Mariánom, je povoľnejší. Navrhla mu: Ak dá svojej sestre polovičku zo svojej polovičky majetku dobrovoľne, jeho milovaná sestra ho zamestná v Hermannovom podniku v Kapskom Meste, zbohatne. Jedinou podmienkou je, že sa o ich dohode nedozvedia ani matka, ani brat Pankrác, ani nikto z rodiny, ani nikto z dediny. Nepochodila.
Súd rozhodol rozdeliť majetok na tri časti, vrátane otcových úspor, čo činilo asi stotisíc eur. Starý Filištín bol známy žgrloš. Matke zostáva dom a záhrada. Pankrác sa odvolal. Súdne trovy platil on. Monika podala ďalšiu žalobu: Patrí jej aj tretina domu a záhrady. Žaloba šla na krajský súd. Matka prišla ako svedok. Keď sa jej deti pred súdnou stolicou povadili ako dedinské kofy s tonami nenávisti v slovách aj v srdci, pozrela sa na svoje deti ešte raz, vzdychla a - odpadla. Už sa neprebrala. Po pohrebe bolo pojednávanie o pozostalosti. Bratia sa Monike ospravedlnili. Monika sa priznala: do Afriky sa už nevráti. Hermann ju vyhodil z domu a vydedil. V Kapskom Meste ani nikde inde na svete nemá nič. Ako odišla, tak prišla. Nech sa Monika nasťahuje do rodičovského, povedali dobrí a statoční bratia. Presťahovala sa.
Monika obývala najmenšiu izbietku v dome a študentom z neďalekého mesta prenajímala všetky ostatné izby. Varila im. Vyciciavala ich postupne a nenápadne. Marián napadol dedičské konanie po matkine smrti. Podal na vyšší súd trestné oznámenie na svoju sestru, ktorá vedome porušuje dohodu - podpísali ju spoločne o tom, ako Monika bude spravovať dom a záhradu. Súd rozhodol: vrátiť všetko na okresný súd. Súdne trovy platil Marián. Pankrácovi sa oženil syn. Potreboval byt. Pankrácova žena nevestu nemohla v ich dome vystáť. Pankrác podal žalobu na sestru, že... Súd rozhodol: vrátiť sa k testamentu. Súdne trovy platil Pankrác. Monika podala odvolanie na Navyšší súd. Žalovala okresný súd lebo rozhodol proti nej, aj proti predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu, na ktorom sa majetok rozdelil na troje a matke zostal dom a záhrada. Špeciálny súd rozhodol, že sa treba vrátiť k otcovmu testamentu. Súdne trovy platila Monika. Bratia napadli toto rozhnodnutie a dožadovali sa spravodlivosti na Európskom súde. Po roku v Strasburgu rozhodli, že štát zaplatí Monike 2 tisíc eur za zlé rozhodnutie súdu. Štát zažaloval súrodencov. Tiež na Európskom súde.
Kým došlo k rozhodnutiu, Hermann si prišiel po Moniku. Vlastným lietadlom. Všetko jej odpustil. Ukázal jej svoj testament. Polovičku zdedí ona, polovičku Hermannove deti. Ak budú mať deti. Marián a Pankrác bývajú vo vlastných domoch. Súdia sa o rodičovský dom. Marián podal žalobu na brata. Jeho syn obsadil celý dom po starých rodičoch a rozťahuje sa v ňom ako barón... A ústavný súd zrušil slovenský špeciálny súd ako protiústavný. NIČ UŽ NEPLATÍ.
