Rastie bežne na lúkách a v poli, no pre neznalosť jeho liečebných účinkov ja pomerne málo využívaný. Kvitne fialkovými kvetmi. Jeho listy, najmä po rozpučení medzi prstami, vydávajú príjemnú aromatickú vôňu pripomínajúcu mätu.
Zber
Zádušník kvitne od konca apríla do septembra. Po odkvitnutí sa plazí po zemi a je veľmi nenápadný. Jeho listy pripomínajú srdiečka, na okrajoch sú zúbky končiace zaoblením a u plaziacej sa rastliny sú vždy dva listy oproti sebe. Kvitnúca vňať sa zbiera medzi 14 – 16. hodinou, ale treba ju odstrihnúť, aby sme nevytrhávali aj korienky. Zdá sa, že po odkvitnutí je účinok rastliny silnejší. Plaziacu rastlinu môžeme často nájsť aj pod snehom, ak nie je zamrznutý a ak vieme, kde zádušník rastie. Sušíme ho v tenkých vrstvách tak, aby sme ho nemuseli obracať (tým by unikali aromatické látky). Keďže sa v lekárňach nepredáva, sme odkázaní len na vlastný zber.
Účinky
Ako už naznačuje samotný názov, zádušník brečtanový používame hlavne pri pľúcnych chorobách ako je astma, zápal priedušiek a pľúc, pri ich roz-dutí (emfyzém), pri vykašliavaní krvi a pri pľúcnej tuberkulóze (v prípade TBC len ako podporná liečba!). Zádušník má protizápalový účinok na sliznice, takže sa odporúča aj pri zápale močových ciest, hlavne močového mechúra, pri katare žalúdka a čriev. Čistí pečeň a ozdravuje ju, a tak zlepšuje trávenie a látkovú výmenu, čím prispieva k očiste vnútorného prostredia tela. Pri dlhodobom používaní rozpúšťa močový piesok i močové kamene, ale aj žlčové. Tlmí bolesti, pretože uvoľňuje kŕče hladkých svalov zažívacieho traktu, močových ciest. Odporúča sa aj pri zástave močenia. Je vhodný pri chudokrvnosti, ale iba ako podporný prostriedok. Silnejší odvar zo zádušníka sa používa na omývanie rán, ekzémov, vredov a kožných vyrážok, pretože má dezinfekčný účinok.
Použitie
Nálev pripravíme z čerstvého alebo sušeného zádušníka. Jednu polievkovú lyžicu jemne pokrájanej čerstvej zádušníkovej vňate prelejeme 2 dl vriacej vody, pod pokrievkou necháme postáť pol hodiny, ocedíme, ochutíme včelím medom. Pijeme 3x denne jednu šálku.
Na kŕčové žily odporúčame zádušníkový olej: plnú hrsť najemno nakrájanej čerstvej zádušníkovej vňate dáme do štvrť litra kvalitného stolového oleja. Občas premiešame. Necháme postáť celú noc, ráno ocedíme a použijeme na masírovanie zapálených žíl.
POZOR! Nesmú sa masírovať žily postihnuté trombózou, teda tie, ktoré sú v niektorom mieste zatvrdnuté, hrozí uvoľnenie zrazenej krvi! Tá sa môže dostať do srdca alebo do mozgu a spôsobiť infarkt.
Pri žltačke sa k popencu pridáva aj palina a z tejto zmesi sa pripravuje čaj alebo nálev.
Ak chceme liečiť hnisavé rany, ekzémy a vredy, urobíme si čaj alebo nálev zo zmesi zádušníka a alchemilky. Kožu omývame, kúpeme alebo robíme obklady.
Ako korenie
Zádušník môžeme používať aj ako korenie – veľmi obohacuje a ochucuje šaláty, je vítaným zdrojom vitamínov a minerálov. Bylinka sa využívala v kuchyni od staroveku. Je aromatická a má mierne nahorklú chuť. Má veľkú výhodu – dá sa nájsť takmer všade. Mladé listy sa v niektorých krajinách bežne pridávajú do polievok a šalátov.
Čerstvý popenec používame ako „zelené korenie“ všade tam, kde zvykneme dávať petržlenovú vňať – do polievok, praženice, do slaných plniek, bylinkového masla, tvarohu, do omeliet. Sušený ho môžeme pridať do zmesi bylinkového korenia. V Anglicku sa v 16. storočí popenec pridával ako prísada pri príprave piva.
