Pravidelné psychologické testy vodičov - podľa nového zákona o cestnej premávke - musia absolvovať vodiči nákladných vozidiel, autobusov, vozidiel s právom prednostnej jazdy, vozidiel využívaných na zasielateľstvo a poskytovanie poštových služieb.
Testami psychológ s certifikátom na dopravnú psychológiu posudzuje psychickú spôsobilosť vodiča.
Čo rozumieť pod psychickou spôsobilosťou? Schopnosť viesť motorové vozidlo bez zníženia, narušenia alebo obmedzenia minimálnej úrovne psychic- kých schopností. Pôvodne si ich vodiči museli urobiť do konca mája, no naši zákonodarcovia schválili zmenu: definitívne musia mať vodiči psychotesty urobené až o rok.
O testovaní a vodičoch sme sa rozprávali s Milošom Šlepeckým, klinickým psychológom v odbore dopravná psychológia.
Zo škodoviek presedlali na silné a rýchle autá
„Psychologické testy vodičov sú kontraverznou témou,“ otvoril rozhovor Miloš Šlepecký. „Vo verejnosti rezonuje najmä z pohľadu zlej situácie na našich cestách. Veď v priebehu niekoľkých málo rokov množstvo ľudí prešlo zo škodoviek a žigulíkov na veľmi silné a rýchle autá. Tomu nie sú prispôsobené ani cesty, ani vodiči nie sú tak vyspelí, aby boli schopní zvládnuť nové požiadavky. Myslím si, že nový cestný zákon reagoval práve na toto.“
Psychológ dodal, že vodičom a celej verejnosti sa páči možno väčší poriadok na ceste, ale nepáčia sa im vysoké pokuty i to, že treba robiť psychotesty a mať doklad o ich absolvovaní pri sebe.
„Ide hlavne o skupinu vodičov C a vyššie. Psychotesty musia mať aj taxikári, kamionisti, jednoducho všetci profesionálni vodiči. Pred zavedením nového zákona ich povinne robili len vodiči autobusov. Takže vodičská verejnosť hovorí, že zase je niečo zbytočné a že niekto chce vytiahnuť z ľudí peniaze,“ doplnil M. Šlepecký. Ale to, že vláda psychotesty zaviedla, je podľa psychológa aj dôsledkom vysokej nehodovosti na slovenských cestách a tlakov z Európskej únie.
Čo odhalí o vodičovi psychotest
„Mnohokrát sa stane, že napríklad kamionista povie – ja nepijem,“ načal ďalšiu tému Miloš Šlepecký. „Nepije možno šesť týždňov, kým je pod ťažkým stresom za volantom na jednej šichte. Keď však príde na dva týždne domov, poriadne sa opije. Alkohol je ale toxický jed, ničí mozog, a tak si títo vodiči otravujú organizmus a znižujú svoje schopnosti.“
Ak aj vodič povie, že si dáva pozor a nepije pred cestou, alkohol už zanechal v jeho tele stopy a aj takto znížená schopnosť reagovať na podnety sa môže odraziť pri psychotestoch. Tento vodič neudrží pozornosť a nevie dostatočne rýchlo zareagovať na komplikovanú situáciu, ktorá ho môže za volantom stretnúť.
„Vodič odolný voči stresu má pravidelný dych, je pokojný a jeho pozornosť je široko rozostretá,“ vysvetlil M. Šlepecký a dodal, že, okrem iného, je schopný registrovať celé okolie, ale v prípade vyostrenej situácie vie prepnúť na zúženú pozornosť a správne a rýchlo riešiť.
„Naopak, hnev a nadávky znižujú pozornosť vodiča, priveľmi ho aktivizujú a v konfliktnej situácii reaguje neprimerane.“
Testov sa netreba báť, majú v sebe hravé prvky
„Vodiči sa niekedy obávajú testov, pretože u nich zapracuje tréma,“ otvoril ďalší problém psychológ. „Nemusia sa však báť. Ak potrebujú, necháme im čas na upokojenie.“
Vodiči, ktorí idú na testy, by mali podliehať nervozite a strachu, pretože sa potom nedokážu sústrediť a z nepozornosti narobia chyby. Rovnako je dôležité sledovať inštrukcie a zadania úloh. Testovanie má však v sebe aj hravé prvky, takže možno k nemu pristupovať ako k hre.
„My používame batériu (súbor) testov z Rakúska. Je to osvedčená batéria, má vysokú spoľahlivosť,“ podotkol psychológ. Psychologické testy sú zamerané napríklad na reakčnú pohotovosť, pamäťové a inteligenčné schopnosti, tendenciu riskovať, emočnú stabilitu, pozornosť v stresovej situácii či mieru agresivity.
Súčasťou takéhoto testu je aj testovanie na determinačnom prístroji. „Okrem profesionálnych vodičov psychotesty robia aj bežní vodiči, keď spôsobia vážnejšiu dopravnú nehodu," uzavrel klinický psychológ Miloš Šlepecký.
Autor: DAGMARA
