Oravské horské obce, kolonizované na princípe valašského práva (iusvalachale), mali isté privilégiá. Ich osadníci využívali značné osobné slobody. Preto zbojníctvo na Orave nenadobudlo také ostré formy ako v susednom Podhalí.
Z Podhalia až do Kubína
Zbojnícke družiny z Podhalia prenikali nielen na Oravu, ale aj na Spiš a do Liptova. Najnepríjemnejšie nájazdy podhaľanských zbojníkov boli do oblasti Roháčov a Oravíc, ale títo zbojníci prenikali až k Dolnému Kubínu. Prichádzali nielen za zbojom, ale aj pytliačiť.
Zbojníctvo išlo s pytliactvom ruka v ruke. Dr. Karel Domin, český botanik a profesor Karlovej univerzity, v súvislosti s botanizovaním v Roháčoch v roku 1919 spomínal, že keď jeho výprava táborila v priestore terajšieho Ťatliakovho plieska, na vrcholoch Roháčov sa ozývali výstrely podhaľanských pytliakov.
Je zaujímavé, že tento zbojnícky ľud si vytvoril vlastnú zbojnícku morálku a zbojnícke kúsky dokázal ospravedlniť vlastnou zbojníckou pravdou. Vzývali Pána Boha, Pannu Máriu a všetkých Božích svätých, aby im pomáhali v ich zbojníckom remesle a ochraňovali ich pred dolapením. Pred odchodom na lúpež sa modlili: „Trojjediný Pane Bože, daj, aby žiaden z nás neochorel, aby sa nám na zboji darilo. Aby nám ukradnutá krava, ovca alebo jarka neskapala. Aby sme mali vždy dostatok peňazí a Tvoje božské meno chválili. Tak nám Pán Boh pomáhaj!“
Svietili si horiacimi chalupami
Najznámejšími podhaľanskými zbojníkmi boli: Gadeja, Mordula, Mateja, bratia Nowobilskí a zbojnícky klan Tatarovcov, hlavne Tatar-Myśliwiec.
Predpokladá sa, že v mladých rokoch zbojníčil aj slávny rozprávač, muzikant a pytliak Jan Krzeptowski-Sabala (1809-1894). Je známe, že skoro zahynul pri vykopávaní svišťov pod Ostrým Roháčom. Ledva sa uhol podkopanej skale, ktorá sa uvoľnila a privalila jeho kapsu.
Spisovateľ Kazimierz Przerwa-Tetmajer v poviedke Zbojnícka chalupa, zo zbierky Na skalnom Podhalí, uvádza mená ďalších zbojníkov, ktorí robili nájazdy na Oravu, Spiš a na Liptov. Boli to bratia Józef a Stanislaw Luscykowci z Bukoviny, Józef, Stanislaw a Andrzej Koślowci z Pardalowky, Hilary Pitoń z Koscieliska, Zośka Mocarna z Poľany, Franek Topor z Hrubeho, Jakub Pitoń z Molkowky na Poľane, Michal Kaminski z Bieleho Dunajca, Ján Wala z Walovej Gory a Joachim Topor Jaśica-Gacek z Hrubeho.
Bratov Luscykowcov volali jaskrawi, lebo pri lúpežiach si osvetľovali cestu zapaľovaním okrajových chalúp v dedinách.
Zbojníčka siláčka
V zbojníckej societe mala osobitné postavenie žena - Zośka Mocarna. Vynikala neobyčajnou silou, stínala v hore drevo a premohla aj najsilnejších chlapov.
Viacerí zbojníci skončili neslávne. Józef Luscyk odvisol zavesený za rebro na háku v Liptovskom Mikuláši. Jeho brat Stanislaw zomrel na zápal pľúc, keď sa napil studenej vody, schvátený po naháňačke s hraničnou strážou. Pitoń sa zabil pri páde na úteku z väzenia, Andrzej Kośla zahynul od guľky liptovského strelca v Starolesnej doline.
Vďačnou témou zbojníckych príhod sú aj Sabalove bájky: Jak sie zemściel zbójnik na gaecarzu, O Janosiku, O zbojnikach i kleryku, Jak Gadeja zóstal zbojnikiem, Jak Mateja karcme na Orawicak okrad, Przistal ros zbójnik za parobka, Zbójnickie nabožeństwo, Tatar-Myślowiec, Poselek v Rohace na kozy, Mordula. Väčšina z nich sa dejom viaže na Oravu.
Zlé sa vytratilo
Posledným roháčskym zbojníkom bol vojenský zbeh, pôvodom z Ratulowa na Podhalí. Zdržiaval sa v Roháčoch okolo 30. rokov. Jeho meno však už upadlo do zabudnutia. V Roháčoch sa zdržiaval v čase horárčenia horára Jozefa Prča (1827 – 1902) na Brestovej.
Ľudia ani horár zbojníka neprezradili, pretože sa báli jeho pomsty. Nemali na to ani dôvod, pretože v Zuberci, ani v blízkom okolí nezbojníčil. Zverinu strieľal z pušky, ktorú si priniesol z vojny. Na zimu sa vždy zásobil zverinou alebo mäsom zo salašov. Podľa ústneho podania zomrel práve u horára Prča. Keď zomieral, dal sa vraj vyniesť pred horáreň, aby mohol poslednýkrát pozrieť na Roháče.
Zbojníci sa v ľudovej tradícii stali bohatiermi - nielenže brali bohatým a dávali chudobným, ale vykonávali aj hrdinské činy. Ľud zbojníkov zvečnil v povestiach, piesňach, kresbách i anekdotách. Do dnešných čias slávne zbojnícke činy zostali len v ľudovej tradícii a spomienkach starých ľudí.
Zlé skutky a násilnosti sa z povestí vytratili a dnes hôrni chlapci symbolizujú len boj za spravodlivosť.
Pokračovanie článku
Zbojník Klinovský mohol zatieniť Jánošíka 5/6 Čítajte
Séria článkov bola uverejnená v MY Oravských novinách v roku 2009.
