rstenej.
„Pre mňa nemá význam vyvaľovať sa celú dovolenku na pláži či skupovať akékoľvek suveníry, po svete chodím kvôli zážitkom, ktoré by som nikde inde nezažil a ktoré mi nikto nikdy nemôže zobrať,“ hovorí mladý cestovateľ.
Od kolegov Janka Kráľa sme už nejaký čas počúvali, že ich spolupracovník bol v Nepále, Číne, Argentíne... A keď sme sa dopočuli, že sa pred niekoľkými dňami vrátil z Venezuely, už sme neodolali. Najvyšší vodopád sveta, najvyššie položená lanovka, rieka Orinoco s obrovskou deltou, amazonské pralesy, kajmany, anakondy, pirane, ale aj prekrásne pláže Karibského mora – aj to je Venezuela, nielen kontroverzný diktátor Hugo Chávez.
Krajina kontrastov
„Venezuela je pre nás plná kontrastov,“ konštatuje Janko Kráľ. „Stretáte tu deti, ktoré nevedia, že cukrík, ktorý dostali si musia aj rozbaliť a tak ho hodia do úst aj s celofánom, a na druhej strane zistíte, že tu majú snáď najlacnejšiu naftu a benzín na svete. Pri tankovaní do nášho terénneho auta som si myslel, že nám nafta do nádrže sotva kvapká, tak pomaly sa krútil ukazovateľ. Keď mi povedali, že to je cena, spadla mi sánka. Za plnú nádrž sme zaplatili len pár bolívarov - ani nie jedno euro.“
Mladý cestovateľ si nezvykne kupovať suveníry, no tentoraz si jeden predsa len priniesol. Desaťbolívarová bankovka je už na prvý pohľad akási nezvyčajná. Až na druhý pohľad zistíte, čím to je – je to jediná bankovka na svete, ktorá nemá lícny obraz rozložený na šírku, portrét dôstojného pôvodného obyvateľa krajiny – Indiána z kmeňa Inkov – je vytlačený na výšku.
Angličtina je málo
„Nikdy necestujem na vlastnú päsť, to by som neriskoval. Ale na Slovensku máme cestovky, ktoré organizujú takéto poznávacie a súčasne dobrodružné cesty,“ odpovedá Janko Kráľ na otázku, či dobrodružstvo plánuje, alebo ide do neznáma. „Jednou z prekážok je hlavne jazyková bariéra, ale aj neznalosť kultúry, pri čom sa človek môže ľahko dostať do problémov, ale len veľmi ťažko sa z nich „vylíže“. Ovládam angličtinu, s tou si možno pomôžete v Európe, v Japonsku či v Severnej Amerike, ale v krajinách, kde som doteraz bol – či už v Ázii alebo v Južnej Amerike – sa s ňou príliš ďaleko nedostanete. Napríklad v Argentíne a Venezuele sa bez znalosti španielčiny alebo bez tlmočníka ani nepohnete.“
Krokodílov ako nikde
„Tento druh dovolenky nie je o komforte, ale o zážitkoch. Kým nemám rodinu, ušetrené peniaze investujem práve do zbierky zážitkov,“ dodáva cestovateľ. „Pre tú aspoň nepotrebujem veľký priestor, nosím ju v hlave.“
Vo Venezuele našiel nových exemplárov do svojej zbierky neúrekom. Hlboký dojem v ňom zanechali kajmany – krokodíly, ktoré sú v Južnej Amerike oveľa menšie než v Afrike. Sprievodca priviedol výpravu Slovákov na miesto pri rieke Apura, jeden z hlavných prítokov Orinoca, kde ich cestovatelia prekračovali ako polená. „Ak ich tam nebolo tisíc, tak ani jeden,“ spomína Janko. „Úžasné bolo aj to neuveriteľné množstvo vtákov a iných zvierat všade naokolo rieky.
S anakondou na pleciach
„Anakonda nie je vôbec odporná, má veľmi jemnú, akoby saténovú kožu,“ opisuje Janko Kráľ svoj reálny dotyk s nebezpečným škrtičom, ktorého dĺžka neraz dosahuje až osem metrov a jeho hrúbku možno porovnať aj so stehnom dospelého muža. Keď chceli cestovatelia hada vidieť a dotknúť sa ho, najprv si ho museli v divočine chytiť. Vďaka skúsenostiam ostrieľaného sprievodcu to nebolo vôbec ťažké. „No rešpekt sme pred týmto obrovským plazom mali, to jednoducho nepremôžete.“
V džungli skupinka cestovateľov spávala prevažne v jednoduchých prístreškoch. „Strecha bola z niekoľkých vrstiev lístia, medzi nimi bola aj vrstva nepremokavého plátna, aby nepremokali. Naším lôžkom bola tzv. hamaka, veľká sieť, uviazaná na jednej strane o stredový kôl a na druhej o vonkajší. Pod jedným prístreškom nás takto spalo aj tucet.“
Lov na pirane
Pečenú piraňu sľubovali organizátori od začiatku. No nebola to pečená piraňa v reštaurácii, ale taká, ktorú si cestovatelia najprv sami ulovili. „Dedinčania nám dali do rúk obyčajné vlasce s háčikmi, kdeže nejaké udice. Aj tak sa nám podarilo naloviť dosť týchto obávaných rýb. Ako sme sa však dozvedeli, z veľkého množstva druhov piraní je skutočne dravých len pár druhov, aj tie sa vrhnú zväčša len na zranené zviera, keď zacítia krv, inak nie. Sú bežnou súčasťou potravy tamojšieho obyvateľstva. Chutilo to fajn, no na môj vkus má piraňa priveľa kostí.“ Ako cestovateľ dodáva, Venezuelčania takmer nejedia bravčovinu, no napríklad sliepky sa po dedinách túlajú skoro všade. Najbežnejšou súčasťou jedálneho lístka je všadeprítomná hovädzina. „Hoci zemiaky pochádzajú z Ameriky, v tejto krajine nie sú takou samozrejmosťou, ako napríklad u nás. Venezuelčania vám dajú na tanier kus hovädziny, resp. kuraciny, a k tomu zvyčajne pečené banány.
Stolové hory
Navštíviť počas pobytu vo Venezuele stolové hory, to sa jednoducho musí. Indiáni z kmeňa Pemón, ktorí tu žijú, volajú stolové hory „tepuí“. Plavba k najvyššiemu vodopádu sveta bola pre cestovateľa z Trstenej tiež nezabudnuteľným zážitkom. Sedieť niekoľko hodín v člne je dosť únavné, no kompenzáciou sú nádherné scenérie naokolo. Rieka sa kľukatí cez stolové hory Guyanskej vysočiny, jedného z najstarších pohorí na planéte. Stolové hory sa týčia z obidvoch strán priamo nad vodou. Tropický prales a jeho bujná vegetácia je tiež pastvou pre oči.
Korunou všetkého je pohľad na Salto Angel, vodopád, padajúci po takmer kilometer vysokej skalnej stene stolovej hory Ayuan Tepuí. V období sucha je prúd vody tenší, preto sa asi dvesto metrov nad zemou mení na vodnú hmlu, nedopadá až na zem, no počas obdobia dažďov sa k nemu nedá príliš priblížiť. Názov vodopádu nemá nič spoločné s anjelmi, ale nesie meno svojho objaviteľa Jimmyho Angela. Ten hľadal nad stolovými horami z lietadla zlato, na jednej z nich však musel nútene pristáť. Namiesto zlata objavil vodu.
Oddych pri Karibiku
Malebné pláže Karibského mora poskytli slovenským návštevníkom záverečný oddych s temperamentnou atmosférou. Krásna pláž bez davov zahraničných turistov a teplučkým morom, kokosové palmy, zmes latino rytmov a skvelý karibský rum, morské špeciality. A po 16 dňoch dobrodružstva – návrat domov.
Venezuela
- Venezuelská bolívarovská republika je federatívna republika na severe Južnej Ameriky. Hlavným mestom je Caracas.
- Obmýva ju Karibské more a Atlantický oceán. Najvyšší vrch štátu (Pico Bolívar: 5 007 m n. m.) leží na severe v Andách, vedie naň najvyššie položená lanovka na svete. Pásmo Ánd uzatvárajú úrodné kotliny.
- Pod Andami sa rozprestiera savanami porastená nížina na náplavoch rieky Orinoco. Sú tu obrovské ložiská ropy.
- Názov krajiny v preklade: malé Benátky.
- Krajina je veľmi bohatá na ropu, železnú rudu, diamanty a bauxit. Pestuje sa tu káva, kakao, banány, cukrová trstina. Chovajú tu hovädzí dobytok a kozy.
- Pobrežie Venezuely objavil v roku 1498 Krištof Kolumbus na svojej tretej ceste do Ameriky. V roku 1810 sa pod vedením Mirandy a Simona Bolívara začala vojna za nezávislosť. Kongres vyhlásil v roku 1811 nezávislosť Venezuely na Španielsku.
- Keď Španieli prvú republiku potlačili, vznikla v r. 1813 druhá republika. Bolívarovi sa podarilo v auguste 1819 definitívne oslobodiť Kolumbiu spod nadvlády Španielov a v r. 1819 vyhlásil kongres spojenie Venezuely a Kolumbie - vznikla Veľká Kolumbia. Prvým prezidentom sa stal sám Bolívar. Po vystúpení z tohoto zväzku v roku 1831 sa Venezuela stala samostatnou republikou.