TRSTENÁ. Doktorka Kateřina Čadová pracuje šesť rokov na gynekologicko-pôrodníckej klinike Fakultnej nemocnice v Brne. Druhý rok pôsobí ako ambulantná sekundárna lekárka v centre asistovanej reprodukcie, kde sa, ako sama hovorí, skutočne našla. Na gynekologicko-pôrodnícke oddelenie v trstenskej nemocnici chodila posledných šesť rokov pomerne často. Nikdy sa tu však nezdržala tak dlho ako teraz.
„V decembri som ukončila európsku atestáciu, jednou z požiadaviek bolo absolvovať stáž na inom pracovisku,” informovala nás lekárka. „Cieľom stáže bolo porovnanie situácie na našom pracovisku so situáciou na inom a vyhodnotiť to.”
Milé prekvapenie
Absolvovať stáž v inej nemocnici bolo Kateřininým dávnym snom. S primárom trstenského oddelenia Marianom Tholtom sa zoznámila na kongrese pred šiestimi rokmi. Keď si mala zvoliť stáž, hneď mala jasno v tom, kam zamieri. „Primára Tholta som spoznala pri jeho prednáške o problematike, ktorá ma veľmi zaujíma, takže som sa rozhodla, že pôjdem na Oravu.”
Česká doktorka pricestovala do Trstenej v polovici apríla. Hneď nastúpila do práce. „V prvom momente ma zarazila „veľkosť“ tohto pracoviska. V porovnaní s naším je skutočne miniatúrne,” vyjadrila prekvapenie lekárka. „Sama seba som sa pýtala, čo sa tu asi bude diať. Bola som však veľmi milo prekvapená. Kolektív je vynikajúci, vôbec mi nedali pocítiť, že k nim nepatrím. Hoci tam pracuje málo lekárov, ich nasadenie a prístup je neuveriteľný, skvelý.”
Na Slovensku nedocenené
Kateřina Čadová pracovala v Trstenej najmä na operačnej sále. Hoci by niekto mohol namietať, čo už môže trstenské pracovisko dať odborníkovi zo špičkového pracoviska, akým je FN v Brne, podľa doktorky Čadovej by sa veľmi mýlil. „Vedomosti, skúsenosti tunajších lekárov a hlavne fakt, že sa neboja zavádzať nové metódy na prospech pacientiek, to je niečo úžasné, najmä v týchto skromných podmienkach. Pôsobenie na sále bolo pre mňa veľkým prínosom. Operačné postupy, starostlivosť pri operáciách, modifikované metódy – to všetko tu máte vynikajúce,” pochválila lekárka trstenské oddelenie. Súčasne však vyjadrila počudovanie nad nedocením práce a osobného nasadenia trstenských lekárov.
„U vás majú lekári desať až dvanásť služieb mesačne, čo u nás v Brne nepozná takmer nikto. Žiaľ, nadobudla som pocit, že takéto nasadenie nie je na Slovensku patrične docenené.”
Môže za to primár
Vynikajúce výsledky oddelenia pripisuje česká lekárka jeho vedeniu, najmä primárovi Marianovi Tholtovi. „Je zdravo zvedavý, sústavne študuje vedeckú literatúru, má záujem na tom, aby bol pokrokový, aby gynekológia nebola len o tom, že žena príde na oddelenie, porodí a ide domov. Snaží sa zlepšovať metódy, modernizovať prístroje, vymýšľa, čo viac by ešte s nimi mohol v prospech pacientiek urobiť. Myslím, že hlavne vďaka gynekológii má trstenská nemocnica vo svete svoje meno,” vyjadrila svoj názor K. Čadová. „Na vlastné oči som sa presvedčila, že hoci tu nemajú také prístrojové vybavenie ako my, aj tak dokážu robiť kvalitnú a veľkú medicínu. Bola som z toho unesená. Po operácii bolo vždy všetko úplne čisté, človek mal pocit, že na tomto oddelení sa nič nemôže zanedbať.”
Na veľkosti nezáleží
Za stážistkou pricestoval do Trstenej aj Pavel Ventruba, prednosta kliniky FN Brno. Ten spolupracuje s primárom Tholtom už niekoľko rokov. „Dlhšie sledujem vývoj tohto oddelenia a veľmi si vážim, že tu používajú metódy, ktoré sa v nemocniciach tohto zaradenia zvyčajne nerobia,” konštatuje profesor. „Som rád, že aj na takomto pracovisku sú nové veci, ktoré sa môže človek dozvedieť. Nedá sa totiž povedať, že najväčšie pracovisko musí byť aj najlepšie. Často zisťujem, že názory a prístupy aj v malých nemocniciach môžu byť na špičkovej úrovni. Každý z nás môže byť predsa dobrý v niečom inom a odovzdávať to ďalej.”
Profesor Ventruba dodal, že nemôže porovnávať pracoviská ako celok. To ich v Brne je totiž kapacitne niekoľkonásobne väčšie ako trstenské. „Z hľadiska jednotlivých častí sa však obidve inštitúcie určite majú vzájomne čomu priúčať.”
Vzájomná spolupráca
Primára Mariana Tholta návšteva z Čiech potešila. Sám by uvítal možnosť, aby mohli zamestnanci jeho oddelenia absolvovať podobné stáže na českom pracovisku. „Chcel by som, aby si naši zamestnanci mohli prezrieť brnianske pracovisko, aby videli aj zákroky, ktoré sa v Trstenej robiť nedajú,” hovorí M. Tholt. „Je to istý druh uznania, keď k nám prídu odborníci z takéhoto pracoviska. Niečo sme doktorke ukázali my, iné veci nám zase predviedla ona. Prinieslo mi to omnoho viac ako niekoľkohodinový seminár.” Primár vyriekol aj jedno zo svojich prianí do budúcnosti: „Chcel by som „rozbehnúť“ spoluprácu troch inštitúcií - FN v Brne, našej nemocnice a Jagelonského univerzity v Krakowe. Prvé rokovania už máme za sebou.”