KLIN. Kliňan Jozef Sroka neúnavne pracuje na tvorbe Kliňanského kolosea. Autorovi myšlienky sa zdala byť socha Ježiša Krista veľmi osamotená, a tak mu vymyslel dôstojného spoločníka. Tentokrát na Grape pribudla socha Svätého otca Jána Pavla II. Práca na soche trvala necelý mesiac, okrem autora nápadu Jozefa Sroku priložil ruku k dielu i miestny ľudový rezbár Peter Ganobjak. Svätého otca „stavali na nohy“ traja chlapi minulý štvrtok.
Množstvo betónu
Sochu pápeža začali robiť rovnakou technológiou ako sochu Ježiša Krista. Stavebným materiálom bol betón, pretože podľa autora je práca s ním jednoduchá, rýchla a lacná. „Nechceli sme sochy z dreva, lebo drevo praská,“ vysvetlil J. Sroka. Dielo vzniklo obmurovaním panelu, do ktorého potom rezbár vyrezával a tvaroval konečnú podobu pápeža. Socha bolo treba celú natrieť izolačnou hmotou, aby do nej nevsakovala voda a dielo sa neznehodnotilo. Konečná podoba Svätého Otca prešla poslednými „kozmetickými“ úpravami a chlapi ju natreli nabielo, aby vynikala široko-ďaleko. V noci môžu ľudia dvojicu sôch na Grape tiež dobre vidieť – po zotmení ich osvetľuje reflektor vďaka elektrine, ktorú sem Kliňania dotiahli od pouličného osvetlenia.
Ján Pavol II.
Jozef Sroka sa pre Svätého otca Jána Pavla II. rozhodol preto, lebo si chcel uctiť pamiatku rodáka z nie príliš vzdialených Wadowic. Prostredie okolo sôch je novodobé, aby návštevníci na prvý pohľad videli, že dielo bolo vytvorené v modernej dobe. Podľa J. Sroku je starosvetských sôch a obrazov s náboženskou tématikou všade dostatok, čo sa však o moderných povedať nedá.
Socha pápeža má hmotnosť asi 2,5 tony. Svätý otec je obrátený tvárou k soche Ježiša Krista, služobník Boží pred ním kľačí a modlí sa k nemu. Autor sa inšpiroval podobnou sochou v Poľsku, podobne, ako keď tvoril predchádzajúcu so-chu na námet slávneho monumentu v Rio de Janeiro. Jozef má ešte veľa nápadov a plánov do budúcnosti, je však otázkou času a peňazí, či sa mu ich podarí zrealizovať.
Všetko robí pre dobrý pocit
„Robili sme to z vášne a pre dobrý pocit, aby si ľudia mali kde posedieť,“ vysvetľuje Jozef. Sám nevie, čo ho viedlo k tvorbe tohto duchovnosťou presiaknutého zátišia nad dedinou. Je si však istý, že práca na ňom ho napĺňa spokojnosťou.
Všetky náklady spojené s tvorbou diela, materiálom a pracovnou silou hradí autor z vlastných peňazí. Odmenou mu je vlastný dobrý pocit i to, že ľudia sú spokojní a páči sa im jeho nápad. „Mne sa to vracia stonásobne, v duševnom pokoji,“ konštatuje autor. Už po necelom roku existencie sa miesto v Kline teší veľkej návštevnosti, prichádzajú nie-
len veriaci, ale aj turisti zo Slovenska a susedných štátov. Jozef Sroka predpokladá, že na pútne miesto nad Klinom bude chodiť množstvo Poliakov, pretože Svätý otec pochádzal práve z tejto krajiny a je akousi ich národnou ikonou.
Spokojní Kliňania
Ľudia v dedine sú vďační a spokojní, že sa v ich obci také niečo podarilo urobiť. Miesto navštevujú naozaj často. Veľmi dobre na nich pôsobí okolitá panoráma, pretože z tohto miesta je najkrajší výhľad nielen na obec, ale do širokého okolia. „Teší nás, že takéto niečo vybudoval práve obyvateľ našej obce,“ vyjadril uznanie starosta Klina Štefan Peňák. Verí, že v budúcnosti toto miesto ešte opeknie a bude sa tu stretávať čo najviac ľudí a turistov.
