TRSTENÁ. Keď sa povie kostol, každému hneď napadne svätá omša, oltár, modlitby. Kto si však bohostánok automaticky spojí s kryptou, miestom, kde sa kedysi pochovávali zámožní občania či hodnostári? Jednu z takýchto krýpt, starú pravdepodobne viac než 200 rokov, otvorili uplynulý utorok v Trstenej. Hrobka odkryla stáročné tajomstvá, s ktorými nepočítali ani historici.
Chcú ju dať do poriadku
Na myšlienka znovu otvoriť kryptu pod trstenským Kostolom sv. Martina prišiel Denis Pongrácz, iniciátor projektu, v rámci ktorého spracúva históriu šľachtických rodov, medzi nimi i rodu Trstenských z Trstenej. „Na stretnutiach s Trstenskými sa zrodila myšlienka, že by sme mohli znova otvoriť túto hrobku, dať ju do poriadku, skatalogizovať. Chceli sme zistiť, kto je tu pochovaný, urobiť genealogický prieskum,“ priblížil Denis Pongrácz, gestor výskumu v trstenskej krypte, genealóg, historik a heraldik zaoberajúci sa históriou uhorskej šľachty.
Predtým, než sa pustil do preskúmania krypty, strávil celé dni na niekoľkých historických matrikách. „Potreboval som najskôr aspoň približne zistiť, zorientovať sa, kto by tu mal byť pochovaný.“
Žalostný stav starej krypty
Dlhé roky zapečatený vchod do krypty otvoril historik minulý utorok popoludní. Prvé nahliadnutie do podzemia však absolvoval už týždeň predtým. „Ľudia, ktorí tú párkrát boli, ma upozorňovali, že vnútro krypty je v dosť zlom stave, že to nebude dobré. Skutočnosť ma však aj napriek tomu zaskočila, sklamala. Vyzerá to tu skutočne zle,“ povzdychol si historik.
Najzávažnejšou chybou, ku ktorej došlo pred viacerými rokmi, bolo podľa slov D. Pongrácza úplné uzavretie krypty. „Stavebnými zásahmi bol do krypty zamedzený prísun vzduchu, čím sa vo vnútri zvýšila vlhkosť. Dôsledkom toho bolo poškodených množstvo kostrových pozostatkov i drevených rakiev. Drevo namiesto toho, aby sa sušilo, začalo práchnivieť,“ priblížil nám odborník jednu z príčin zničeného interiéru hrobky.
Úradovali v nej výtržníci
K zdevastovaniu historického kresťanského dedičstva vlastnou rukou prispeli aj ľudia. Pred necelými dvadsiatimi rokmi sa totiž do krypty vkradla partia chlapcov a rozložili v nej oheň. Či chceli kryptu zapáliť úmyselne, alebo išlo len o nešťastnú náhodou, to je už dnes jedno. Isté však je, že časť krypty vypálili. Našťastie, škody neboli také veľké, aké mohli byť, keby ľudia výtržníkov včas nezastavili. „Kedysi bola krypta prístupná, po tejto udalosti však bola zapečatená a ponechaná svojmu osudu,“ hovorí gestor výskumu.
Krv tuhne v žilách
Do krypty je ťažký prístup, nachádza sa pod kostolom a vedie do nej len veľmi úzky vchod. Keď sa nám do nej napokon podarilo dostať, takmer nám stuhla krv v žilách - pri pohľade na hŕbu sprehádzaných rakiev prekrížených s časťami iných rakiev a to všetko posypané ľudskými kosťami starými stovky rokov. Zvláštny, nedefinovateľný pocity. Rešpekt, strach, úcta. Miesto, kde vám mimovoľne zíde na um slovný zvrat, súvisiaci s naším „pechorením sa“ (za čím?): márnosť nad márnosť.
Po chvíli sa však v hrobke „oťukáme“ a náš sprievodca môže pokračovať vo výklade. „Malo by tu byť pochovaných asi 54 ľudí, už na prvý pohľad to však vyzerá tak, že ich bude viac. Predpokladám, že asi o desať, z toho bude minimálne päť alebo šesť detí,“ rozpráva historik. „Vznik tejto krypty ešte nevie-me presne datovať, pretože kostol bol veľakrát prestavovaný. Nevieme presne určiť, či krypta vznikla v 17. alebo až na začiatku 18. storočia. Keď sa dostaneme k dvom vedľajším chodbám, ktoré by sem mali ústiť, možno budeme môcť presnejšie určiť rok vybudovania krypty.“
Vzácne nálezy
Pod kostolom sa skrýva doslova historické bohatstvo. S niektorými nálezmi nerátali ani výskumníci. „Našli sme tu veľmi pekné truhly vyzdobené ľudovými motívmi, niektoré aj umelecky. Podarilo sa nám dokonca nájsť kostru dievčatka, približne dvojročného s kompletne zachovanými empírovými šatočkami z hodvábu, približne z roku 1805,“ vymenúva jedinečné nálezy D. Pongrácz. „Na mnohých truhlách je ešte stále viditeľne napísané meno nebožtíka a rok, kedy zomrel. Našli sme tu množstvo krížov, niekoľko pravdepodobne strieborných gombíkov, zachované kožené čižmy, modlitebné knižky. A to sme ešte len začali.“
Kostnica, či obrad?
Denis Pongrácz s pomocníkom Tomášom Kubicom „upratujú“ kryptu od rána do večera. Oddeľujú kosti od kúskov dreva, vyberajú časti rozpadnutých truhiel. Odkladajú krížiky a modlitebné knižky, ktoré mali nebožtíci v rukách, obuv, ktorá sa zachovala. Pre historikov sú cenné aj kusy zachovanej tkaniny. Všetky artefakty, ktoré nájdu, skatalogizujú. „Tie, ktoré sa budú dať, zreštaurujeme, truhly, ktoré sú v poriadku alebo sa dajú opraviť a sú pekné, by sa tu mali neskôr vystaviť. Ľudia budú môcť vidieť, ako sa pochovávalo v Trstenej v 18. a 19. storočí. Budúcnosť kostrových pozostatkov bude závisieť od správcu miestnej fary. Buď urobí v krypte kostnicu, alebo usporiada obradné pochovanie kostí, ktoré nie sú v pôvodných truhlách,“ priblížil historik. Denis Pongrác predpokladá, že práce potrvajú minimálne ďalšie dva týždne.
Je ešte jedna
Krypty sa stavali najmä v minulosti, určené boli na pochovávanie zámožných ľudí. Niektoré boli poplatkové, v tých sa za pochovanie muselo platiť, v iných stačilo, že ste patrili k vyššej vrstve. „Toto zrejme nebola čisto poplatková krypta, pretože sú tu pochovaní aj cirkevní hodnostári, príslušníci šľachtických rodov či členovia mestskej rady. Medzi nimi sú i deti, ktoré pravdepodobne zomreli šľachticom alebo mešťanom,“ hovorí D. Pongrácz.
Dnes už nie je na Orave veľa takýchto hrobiek. Kostoly v mnohých obciach sú nové, postavené v minulom storočí. Dve ešte staršie krypty sú však určite na hornej Orave – jedna je pod tvrdošínskym kostolom a druhá priamo pod trstenským kostolom, pravdepodobne neďaleko krypty, ktorú nedávno odpečatili. „Tá druhá by mala byť z 15. alebo 16. storočia, len nevieme, kde sa presne nachádza,“ prezradil nám historik. „Keď sa tento kostol v 20. storočí minimálne trikrát opravoval a prestavoval, robilo sa tu aj nové podlahového kúrenie, takže pôvodný vchod do druhej krypty, ktorý bol v podlahe, je zrejme zaliaty betónom. Dnes len zhruba tušíme, kde asi leží.“
Odkrytie druhej je otázne
Historici zvažujú, že by sa pokúsili vyhľadať aj druhú kryptu pod trstenským kostolom. Ako však podotkol D. Pongrácz, všetko musia robiť postupne. „Najprv sa postaráme o túto, až potom skúsime s pomocou geohľadača nájsť tú druhú. Až potom uvidíme, čo ďalej. Bolo by super, keby sa nám podarilo nájsť do nej aj nejaký bočný vchod. Závisieť to však bude aj od financií. V každom prípade by to mohlo byť zaujímavé . Už len z toho pohľadu, že by sme tam mohli nájsť bývalých richtárov z rodu Trstenských alebo z niektorých iných, pre Trstenú tradičných rodov,“ dodal historik.