Pondelok, 19. apríl, 2021 | Meniny má JelaKrížovkyKrížovky

Vysádzanie líšky ich ešte len čaká

SKUPINKA ĽUDÍ vedená Tvrdošínčanom Milošom Zoššákom sa pustila do neľahkej úlohy – Zemi a Tvrdošínčanom chcú dať prostredníctvom zeleného erbu viac kyslíka.


TVRDOŠÍN. Vysadiť erb mesta stromami je originálny nápad, ktorý skrsol v myšlienkach Tvrdošínčana Miloša Zošáka. A už sa aj realizuje.
Na myšlienku vytvárať na doposiaľ nevyužitých plochách konkrétne obrazce zo stromov prišiel Miloš Zoššák počas prechádzky lesom. „Roky chodím po našich lesoch a vidím, v akom sú dnes strašnom stave. Ubúda ich takým tempom, že to človek spozoruje voľným okom,“ rozpráva M. Zoššák. „Ako som tak raz prechádzal lesom a videl tú spúšť, rozhnevalo ma to. Vŕtalo mi v hlave, čo by som s tým mohol urobiť.“

Skryť Vypnúť reklamu

Aj stromy môžu upútať
Miloš Zoššák sa spojil so sestrou - záhradnou architektkou, a s kamarátom, ktorý sa tiež lesom rozumie. Spolu vymysleli spôsob na obnovu zelene, vybrali vhodné dreviny. „Najdôležitejšia myšlienka, ktorá sa za návrhom zelených erbov skrýva je, aby sme tu namiesto lesov nemali len holiny, ale skutočné, zdravé lesy. Aby sa stromy nielen nasadili, ale aby aj upútali pozornosť ľudí, aby ich podnietili k pomoci pri znovu obnovovaní lesov. Naši lesníci vysadia ročne státisíce stromov, ale devastácia smrekových lesov emisiami, škodcami a otepľovaním je taká rýchla, že pomoc verejnosti je nevyhnutná.“
Inšpiráciu na vytvorenie zeleného erbu čerpal z mnohých zdrojov, pomohli mu i kamaráti. „V Patagónii majú z kameňov vytvorený obrovský názov Coca-Cola, drevorubači v Kanade si v lese vypílili svoje logo. Ani jeden z týchto znakov však ľudstvu nič neprináša. Prečo by sme teda neupútali ľudí stromami? Vnímame ich ako samozrejmosť, berieme to tak, že sú tu a aj tu budú. Viac sa však stromy vypiľujú, než sadia. A s tým treba niečo rýchlo robiť, je najvyšší čas. Veľký erb na svahu si ľudia všimnú a možno sa aj zamyslia, že práve stromy produkujú kyslík a že ich potrebujeme čo najviac,“ upozornil M. Zoššák.

Skryť Vypnúť reklamu

Milióny litrov čistého vzduchu
Pôvodne sa mal erb vysadiť na ploche jedného hektára. Pri prieskume krátko pred výsadbou však M. Zoššák zistil, že časť vytypovaného pozemku patrí súkromníkom. Svoj zámer teda presunuli o niekoľko metrov ďalej. Čistá zelená lúka tam už síce nebola, ale s krovinami si zopár dobrovoľníkov poradilo. Chcelo to niekoľko dní tvrdej roboty. Stromy – javory, borovice a buky - začali vysádzať predminulý týždeň. Rám erbu a vrchy už vysadené sú, onedlho sa chce Miloš Zoššák pustiť aj do vysá-dzania líšky.
„Tvar líšky je zložitejší než kopčeky a obramok. Najskôr musíme plochu vyčistiť, trochu vyrovnať, potom si zviera predkreslíme a až potom vysadíme obrys líšky. Najskôr sme ju chceli vytvoriť z liesky, tá sa však nemôže sadiť tak neskoro. Zvolili sme teda radšej buk, ktorý je tiež košatý. Malo by to vyzerať pekne,“ priblížil M. Zoššák. Na poliach na začiatku Tvrdošína, nad stavbou obchvatu R3, by malo vďaka zelenému erbu pribudnúť 1000 stro-mov. Obrysy znaku by mali byť rozpoznateľné asi o tri roky.

Skryť Vypnúť reklamu

Chýbajú dobrovoľníci
Na nákup stromčekov prispel M. Zoššákovi tvrdošínsky mestský úrad, pozemok poskytol miestny urbár. Vysadený erb si v budúcnosti bude vyžadovať zastrihávanie. Podľa slov M. Zoššáka to však nebude časté, ani príliš zložité. „Takúto údržbu bude potrebovať najmä líška, bude však z jemnej dreviny, takže by to malo byť pomerne jednoduché. Rozsiahlejšia úprava bude záležať aj od mesta, či nám na to poskytne nejaké financie,“ predpokladá M. Zoššák.
Druhý problém vidí navrhovateľ zámeru v pomoci dobrovoľníkov. Ako poznamenal, pred sadením mu pomoc prisľúbilo množstvo ľudí, napokon však stromčeky sadil sám s niekoľkými príbuznými a ľuďmi, ktorým musel za prácu zaplatiť. „Verím, že sa nám podarí získať dobrovoľníkov, ktorí by nám pomohli s výsadbou a údržbou zeleného obrazca. Bez vykášania trávy a bez pomoci totiž stromy uhynú.“

Potrebujú naše srdce
Miloš Zoššák verí, že výsadba zelených znakov sa ujme a rozšíri aj ďalej. Plánuje, že by k tvrdošínskemu erbu doplnil aj štátny znak alebo nápis Daj srdce stromom.
Samoľúbosť Slovákov, keď temer žiadnemu nemôže chýbať to, čo má druhý, ale i ekologické cítenie ľudí by mohli pomôcť k rozvíjaniu tohto zámeru. „Dôležité je, že takto by sa vysadili tisícky stromov, ktoré by vyprodukovali množstvo nevyhnutného kyslíka,“ dodal M. Zoššák.
Tvorcovia návrhu pri svojich víziách, ktorých prvý bod sa im už podarilo splniť, spojili pekné s užitočným. Ak by sa myšlienka ujala a podobné erby by chceli aj iné mestá, obce či podnikatelia, pomohla by si tým i ekologická spoločnosť, ktorá návrhy realizuje. V súčasnosti totiž do nápadu financie len vkladajú. Ako však M. Zoššák podotkol, zisk nie je pre nich podstatný, aj keď vždy poteší. Dôležité je, že novovysadené stro-my budú prospešné pre mesto, krajinu, ale najmä pre ľudí, ktorí tu žijú.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zase pozeráte do obrazovky? Radí fyzioterapeut aj očný lekár
  2. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  3. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  4. Veľká jarná súťaž o cestu do Ománu
  5. Flexibilita, nedielna súčasť činnosti logistického providera
  6. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  7. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  8. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  9. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME
  10. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  1. Obnoviteľné zdroje energie na FVT
  2. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  3. Veľká jarná súťaž o cestu do Ománu
  4. Flexibilita, nedielna súčasť činnosti logistického providera
  5. Firmy požadujú väčšiu flexibilitu
  6. Zase pozeráte do obrazovky? Radí fyzioterapeut aj očný lekár
  7. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  8. Podcasty zdravotnej poisťovne Union sú najpočúvanejšie
  9. AURES Holdings sa vydáva na západ
  10. Výčínanie počasia spôsobuje najviac škôd v júni
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 45 542
  2. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 20 423
  3. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 18 443
  4. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 9 177
  5. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 9 011
  6. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 8 681
  7. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 7 976
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 847
  9. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 7 700
  10. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 6 928
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Minerálny prameň pri potoku je upravený od roku 1938.

Zdroj minerálnej vody zachytili a upravili ešte pred druhou svetovou vojnou. Neskôr sa naň zabudlo. Dobrovoľníci ho teraz vyčistili, napiť sa môže každý, komu nevadí, že je to vajcovka.

9m
Urobiť dvesto vlajok svetových štátov mu trvalo štyri roky.

Milan Michalčík má ojedinelé ochorenie, ktoré má za následok úbytok bielych krviniek a stratu funkčnosti kostnej drene, čaká na jej darcu. Vo voľnom čase tvorí obrázky z krepového papiera. Za sebou má dvesto vlajok svetových štátov, teraz robí erby obcí na Slovensku.

18. apr
Nové zábradlie popri Jasenovskom potoku.

Drevené zábradlie na chodníku ku rodnému domu Martina Kukučína skončí v peci.

17. apr
Takto to vyzeralo na Medzihradnom.

Likvidácia biologicky rozložiteľného odpadu spaľovaním je zakázaná.

17. apr

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Martin Spano, rodák z Čaky.

16. apr

Martinčanka úprimne o tom, aké tienisté stránky prináša život s peknou tvárou.

19 h

Ďalšie obce hlásia nulovú pozitivitu.

20 h

Horčica sa stala pevnou súčasťou slovenskej kuchyne. Každý národ má tu svoju, Francúzi dijonskú, Nemci svoju žltú a Slováci majú liptovskomikulášsku.

15. apr

Už ste čítali?