Napriek tomu, že jeho lincolny majú dvadsať rokov, vo vybavení a jazdných vlastnostiach v mnohom predčia aj súčasných štvorkolesových tátošov. Ivan na ne nedá dopustiť.
Fotila si ich polovica dediny
Keď Ivan prišiel do Čimhovej na test originality svojho novoprivezeného auta, čakala vraj na neho s fotoaparátmi polovica dediny. „Najprv sme sa museli pofotiť, až potom sme sa dostali na testovanie. S lincolnom, ktorého som doviezol z Poľska, som bol na teste originality tri-krát. Našim úradníkom nešlo do hlavy, že auto má len jeden identifikačný znak. Stále hľadali aj ďalšie. Až niekoľko telefonátov, dokonca i do Ameriky ich utvrdili v tom, že všetko je v poriadku a môžu ho prihlásiť,“ rozpráva milovník automobilov starších ročníkov.
So zaregistrovaním druhej limuzíny nemal také problémy. Kúpil ju totiž na Slovensku. „Autá sa z Ameriky začali dovážať po revolúcii v roku 1989. Vtedy si ich kúpilo len zopár ľudí, ktorí mali tie správne kontakty. Postupne sa trh otváral a aj amerických áut sa na cestách objavovalo čoraz viacej.“
Lincoln a jeho prednosti
Lincolny Town car Ivana Pukáča boli vyrobené v roku 1988 na objednávku. Preto aj keď majú rovnakú značku a rok výroby, každý je iný. „Lincoln je jedna z top značiek vozidiel. Tie moje merajú sedem a pol metra, majú päťlitrový objem a tri prevodovky. Je to osem válec. Spotrebu majú dvadsať litrov na sto kilometrov. Lincoln napríklad nemá svetlá, na ktorých sa dá vymeniť vypálená žiarovka. Sú to jednorázové svetlá, čiže keď prestanú svietiť, treba ich vymeniť celé. Majú ale zase väčšiu životnosť. Tiež majú automatické tlmenie svetiel, podsvietenie prahov, či stierače, ktoré sa dajú schovať pod kapotu,“ vymenúva prednosti svojich motorových miláčikov Dolnokubínčan.
Limuzíny nemajú airbagy. Ivan však tvrdí, že aj napriek tomu sú to tie najbezpečnejšie autá. „Sú ťažké, auto je vložené akoby do rámu.“ O lincolnoch sa hovorí, že sa nekazia. Opravovať ich zatiaľ nemusel ani Ivan. Keby opravára alebo náhradnú súčiastku predsa len potreboval, kontakt na servisy má.
Aj policajti sa čudujú
Biele limuzíny Pukáčovcov sú jedinými lincolnami, ktoré jazdia po oravských cestách. Ich nadpriemerné rozmery im sem-tam spôsobujú trampoty. „Dĺžkou sú skoro ako autobus. Vždy keď niekam ideme, prejdeme si úsek najprv na malom aute, aby sme vedeli, kde sa môžeme otočiť,“ hovorí majiteľ limuzín. Na zvedavé a prekvapené pohľady ľudí si už zvykol. Rovnako vraj reagujú aj policajti. „I oni obzerajú, čo to je za auto. Raz nás zastavili..., viete, keď je zlý policajt, vždy si niečo nájde.“
Pukáčovci svoje lincolny prenajímajú. Vozia v nich svadobčanov, zamilované páry, ale aj budúcich maturantov. „Ľudia za nami chodili sami, či by sme ich neodviezli. Je to taká imidžová záležitosť, niečo iné, netradičné, na čo sa len tak rýchlo nezabúda,“ povedala manželka Jana Pukáčová. Cestujúci majú v šesťmiestnej limuzíne k dispozícii bar, televízor a najmä priestor a komfort. Interiéry oboch lincolnov sú pôvodné. „Len na jednej sedačke som vymenila koženkový poťah za kožený, aby to bolo to pravé orechové,“ dodáva J. Pukáčová. Šoféra od ostatnej osádky vozidla delí zvukotesné, nepriehľadné sklo. Komunikujú medzi sebou prostredníctvom telefónu, ktorý je súčasťou výbavy limuzíny.
Tatry sa budú opäť vyrábať
Nielen lincolny robia Ivanovi radosť. Rovnako hrdý je aj na svoje Tatry 603 a 613. V garážach má však odstavené i staré škodovky, trabanta či fiatku. Uplynulý týždeň sa jeho zbierka rozšírila o ďalšie dve tatrovky. A s nadšením nám prezradil, že tieto vozidlá sa budú v najbližšej budúcnosti opäť vyrábať v Kopřivnici. „Skupina Slovákov žijúcich v Amerike združila peniaze a prenajala si výrobnú halu v Kopřivnici, kde sa tatry vyrábali. Chcú si dať vyrobiť asi dvesto 603 a rovnaký počet 613. Tieto autá sú pre nich legendou, sú akýmsi symbolom Česka a Slovenska. Preto ich chcú mať aj vo svojom novom domove,“ konštatuje I. Pukáč.
