Triedny boj, či bieda? Komunistickí ideológovia tvrdili, že zbojníctvo bolo formou triedneho boja junákov z radov poddajných proti feudálnym utláčateľom a vykorisťovateľom. V skutočnosti bol spoločným menovateľom vzniku zbojníctva ťažký životný údel väčšiny národa.
Šľachta a vládne orgány zaviedli pre poddaných tvrdé životné podmienky, súvisiace s robotami na panskom, s povinnými naturálnymi dávkami a so službou vo vojsku. Silnejší jedinci z radov poddaných sa začali združovať a hľadať obživu aj nelegálnymi formami. Zamerali sa na tých, ktorí žili v nadbytku. Takto vznikli prvé zbojnícke nájazdy na majetky bohatej vrstvy obyvateľstva.
Katalyzátory biedy
K rozvoju zbojníctva prispeli aj geografické podmienky, kataklizmy v prírode a katastrofy v spoločnosti. Zbojnícke družiny sa ukrývali v neprístupných lesoch a odľahlých pohraničných oblastiach, kde mali ťažký prístup represívne orgány a mocenské zložky feudálneho štátu.
Takými územiami boli regióny Oravy, Liptova, Spiša, Žiwiecka a Podhalia. K rozvoju zbojníctva prispeli aj vojny a revolučné hnutie proti habsburskej monarchii:
- v rokoch 1606-1606 povstanie šľachty proti Habsburgovcom pod vedením Štefana Bocskaya
- v roku 1672 povstanie Gašpara Piku na Orave proti feudálnej šľachte
- v rokoch 1678-1680 povstanie Imricha Thökölyho proti Habsburgovcom
- v roku 1683 plienenie litovských kozácko-tatárskych vojsk Jána Sobieskeho na celej Orave
Zbojníctvo malo živnú pôdu aj v neúrode a epidémiách: roky 1715, 1716 boli tzv. zamrznutými rokmi (Anni congelationis) s júlovými mrazmi a snehom.
- v rokoch 1845-1847 bol hladomor na Orave pre neúrodu
- rokoch 1831 a 1873 bola na Orave cholera
- v roku 1880 postihol Oravu šarlach
V zime slúžili, v lete zbojníčili
Z poľskej strany sa zbojníctvo mimoriadne rozmohlo za poľsko-švédskej vojny, keď Švédi ohrozovali Krakow. Bolo to v roku 1655.
Zbojníci sa združovali väčšinou do menších skupín - družín. Ojedinele mali zbojnícke družiny aj desiatky členov. Na čele zbojníckej družiny bol zbojnícky kapitán alebo hajtman. Goralský zbojnícky kapitán sa volal harnaš.
Výzbrojou zbojníkov boli valašky (ciupagi), pištole, ručnice (pušky) a nože.
Zbojnícke aktivity prebiehali obyčajne v lete, od apríla do októbra. Niektorí zbojníci zbíjali len príležitostne. Zimu trávil každý zbojník podľa vlastnej úvahy. Ukrýval sa u známych v rodnej obci alebo sa dal najať za sluhu u zámožnejších gazdov aj ďalej do rodiska.
Zbíjal kadekto
Zbojníctvo bujnelo so vzrastajúcim útlakom poddaných. Príklon ku zbojníctvu mal aj osobné dôvody: antipatiu voči vládnemu systému, krivdy spôsobené represívnymi orgánmi, obava pred väzením, chuť na rýchle zbohatnutie, osobná prestíž, sláva alebo dobrodružstvo.
Ku zbojníkom sa pridávali aj odvedenci do dlhoročnej vojenskej služby, vojenskí zbehovia a „nedokončení“ študenti. Na zboj chodili nielen chudobní, ale aj synovia bohatých gazdov, šoltýsov, ako napr. bratia Novobilskí z poľskej Bialky alebo Matej Klinovský, syn šoltýsa z Klina.
Cieľmi zbojníckych prepadov boli zemianske dvory, fary, krčmy, bohatí gazdovia, kupci na cestách a salaše. Ak bača neuhostil zbojníkov dobrovoľne, zobrali mu poživeň násilím.
Zbojníci rabovali predovšetkým na panských alebo salašoch zemanov a bohatých gazdov. Brali syr, oštiepky a nezriedka odohnali aj väčšie stádo oviec. Ozbrojené dvory, zámky, hrady a sídla vyššej šľachty zbojníci nenapádali, na to nemali dostatok síl. Podľa historických a etnografických materiálov boli zbojníci rozdelení do troch skupín:
1. Zbojníci - krvaví banditi a vrahovia. Zbojníctvom získané peniaze využívali výlučne na opilecké orgie, zábavu a osobný blahobyt.
2. Zbojníci - šľachetní obrancovia utláčaných. Boli to bohatieri ochotní obetovať aj život za ochranu biednych ľudí. Bohatstvo, získané ozbíjaním bohatých, rozdeľovali podľa zásady „od buka do buka“.
3. Zbojníci – pomstitelia, neraz ukrutní a bezohľadní, vykonávajúci občiansku spravodlivosť. Plnili úlohu pomstiteľov počas spoločensko-ekonomického útlaku.
Pokračovanie článku
Zbojníci sa nebáli smrti na šibenici, bol to honor 2/6 Čítajte
Séria článkov bola uverejnená v MY Oravských novinách v roku 2009.
