Nedeľa, 24. jún, 2018 | Meniny má Ján
ZBOJNÍCTVO NA ORAVE

Zbojníci sa rodili hlavne z biedy 1/6

V Karpatoch sa zbojníctvo rozmáhalo od sedemnásteho do polovice devätnásteho storočia. Zbojníci z Poľska prišli na Oravu aj krátko po druhej svetovej vojne.

Zbojníci boli a stále sú v rôznych obmenách vďačným námetom povestí, rozprávok i filmov.(Zdroj: Ilustračné foto)

Triedny boj, či bieda? Komunistickí ideológovia tvrdili, že zbojníctvo bolo formou triedneho boja junákov z radov poddajných proti feudálnym utláčateľom a vykorisťovateľom. V skutočnosti bol spoločným menovateľom vzniku zbojníctva ťažký životný údel väčšiny národa.

Šľachta a vládne orgány zaviedli pre poddaných tvrdé životné podmienky, súvisiace s robotami na panskom, s povinnými naturálnymi dávkami a so službou vo vojsku. Silnejší jedinci z radov poddaných sa začali združovať a hľadať obživu aj nelegálnymi formami. Zamerali sa na tých, ktorí žili v nadbytku. Takto vznikli prvé zbojnícke nájazdy na majetky bohatej vrstvy obyvateľstva.

Článok pokračuje pod video reklamou

Katalyzátory biedy

K rozvoju zbojníctva prispeli aj geografické podmienky, kataklizmy v prírode a katastrofy v spoločnosti. Zbojnícke družiny sa ukrývali v neprístupných lesoch a odľahlých pohraničných oblastiach, kde mali ťažký prístup represívne orgány a mocenské zložky feudálneho štátu.

Takými územiami boli regióny Oravy, Liptova, Spiša, Žiwiecka a Podhalia. K rozvoju zbojníctva prispeli aj vojny a revolučné hnutie proti habsburskej monarchii:
- v rokoch 1606-1606 povstanie šľachty proti Habsburgovcom pod vedením Štefana Bocskaya
- v roku 1672 povstanie Gašpara Piku na Orave proti feudálnej šľachte
- v rokoch 1678-1680 povstanie Imricha Thökölyho proti Habsburgovcom
- v roku 1683 plienenie litovských kozácko-tatárskych vojsk Jána Sobieskeho na celej Orave

Zbojníctvo malo živnú pôdu aj v neúrode a epidémiách: roky 1715, 1716 boli tzv. zamrznutými rokmi (Anni congelationis) s júlovými mrazmi a snehom.
- v rokoch 1845-1847 bol hladomor na Orave pre neúrodu
- rokoch 1831 a 1873 bola na Orave cholera
- v roku 1880 postihol Oravu šarlach

V zime slúžili, v lete zbojníčili

Z poľskej strany sa zbojníctvo mimoriadne rozmohlo za poľsko-švédskej vojny, keď Švédi ohrozovali Krakow. Bolo to v roku 1655.
Zbojníci sa združovali väčšinou do menších skupín - družín. Ojedinele mali zbojnícke družiny aj desiatky členov. Na čele zbojníckej družiny bol zbojnícky kapitán alebo hajtman. Goralský zbojnícky kapitán sa volal harnaš.
Výzbrojou zbojníkov boli valašky (ciupagi), pištole, ručnice (pušky) a nože.

Zbojnícke aktivity prebiehali obyčajne v lete, od apríla do októbra. Niektorí zbojníci zbíjali len príležitostne. Zimu trávil každý zbojník podľa vlastnej úvahy. Ukrýval sa u známych v rodnej obci alebo sa dal najať za sluhu u zámožnejších gazdov aj ďalej do rodiska.

Zbíjal kadekto

Zbojníctvo bujnelo so vzrastajúcim útlakom poddaných. Príklon ku zbojníctvu mal aj osobné dôvody: antipatiu voči vládnemu systému, krivdy spôsobené represívnymi orgánmi, obava pred väzením, chuť na rýchle zbohatnutie, osobná prestíž, sláva alebo dobrodružstvo.

Ku zbojníkom sa pridávali aj odvedenci do dlhoročnej vojenskej služby, vojenskí zbehovia a „nedokončení“ študenti. Na zboj chodili nielen chudobní, ale aj synovia bohatých gazdov, šoltýsov, ako napr. bratia Novobilskí z poľskej Bialky alebo Matej Klinovský, syn šoltýsa z Klina.

Cieľmi zbojníckych prepadov boli zemianske dvory, fary, krčmy, bohatí gazdovia, kupci na cestách a salaše. Ak bača neuhostil zbojníkov dobrovoľne, zobrali mu poživeň násilím.

Zbojníci rabovali predovšetkým na panských alebo salašoch zemanov a bohatých gazdov. Brali syr, oštiepky a nezriedka odohnali aj väčšie stádo oviec. Ozbrojené dvory, zámky, hrady a sídla vyššej šľachty zbojníci nenapádali, na to nemali dostatok síl. Podľa historických a etnografických materiálov boli zbojníci rozdelení do troch skupín:
1. Zbojníci - krvaví banditi a vrahovia. Zbojníctvom získané peniaze využívali výlučne na opilecké orgie, zábavu a osobný blahobyt.
2. Zbojníci - šľachetní obrancovia utláčaných. Boli to bohatieri ochotní obetovať aj život za ochranu biednych ľudí. Bohatstvo, získané ozbíjaním bohatých, rozdeľovali podľa zásady „od buka do buka“.
3. Zbojníci – pomstitelia, neraz ukrutní a bezohľadní, vykonávajúci občiansku spravodlivosť. Plnili úlohu pomstiteľov počas spoločensko-ekonomického útlaku.

Pokračovanie článku

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Zbojníci sa nebáli smrti na šibenici, bol to honor 2/6

 

Séria článkov bola uverejnená v MY Oravských novinách v roku 2009.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 26 972
  2. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 919
  3. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 355
  4. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 7 356
  5. Kreditná karta – áno alebo nie 7 236
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 6 363
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 688
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 4 851
  9. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou 4 553
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 961

Téma: Zbojníctvo na Orave


Hlavné správy z MY Orava

Z malého Maroša Baňasa sa stáva veľký herec

Osemročný Dolnokubínčan je jednou z postáv populárneho televízneho seriálu, no zahral si aj malého Fantomasa. Minulý týždeň skončila prvá séria Oteckov a Maroš už natáča diely druhej. Na televíznych obrazovkách ju uvidíme po letnej prestávke.

Dolnokubínčania sa bavili na korčuliach

Za posledných šesť ročníkov sa podaril najlepší výsledok.

Hôr sa netreba báť, no vyžadujú úctu a pokoru (rozhovor)

Horskí záchranári zazimovali lyže a skútre, vytiahli nosidlá, laná a trekové topánky. Náročná zimná sezóna skončila, začína letná. A s ňou celkom iné, nemenej náročné výjazdy na pomoc zblúdilým či raneným turistom.

Oravských dobrovoľníkov pochválili aj Američania

Súťaž družstiev prvej pomoci dospelých preverí vedomosti a schopnosti ľudí poskytnúť prvú predlekársku pomoc.

Bolo im tam fajn, no hore viedlo veľa schodov

Dôchodcovia vymenili prepožičané priestory na poschodí hasičskej zbrojnice za celkom nové, na prízemí kultúrneho domu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Martin bude mať chodníkovú fontánu s farebnými tryskami

​​​​​​​Obyvatelia martinskej časti Sever sa konečne dočkali zbúrania schátralej nebezpečnej fontány. Osadia im tam moderný typ.

V Čadci súťažili vo varení kotlíkového guláša

Čadčiansky kotlík zapísal už svoje siedme pokračovanie. Ponúkame vám fotogalériu z už tradičnej súťaže.

UEFA omilostila Spartak Trnava, doma bez divákov si zahrá iba v jednom dueli

Fanúšikovia Spartaka Trnava sa iba pred nedávnom dozvedeli túto skvelú správu.

Zachránila topiace sa dievča, no ona šťastie nemala

Saška Nociarová, nositeľka zlatého záchranárskeho kríža, je už päť rokov v bdelej kóme.

Vybrali SME



Už ste čítali?